Zdanenie práce na Slovensku v najbližších rokoch dosiahne rekordné úrovne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varuje, že Slováci budú čeliť čoraz väčšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu, najmä v dôsledku aktuálne prebiehajúcej konsolidácie verejných financií. Rok 2026 prinesie historicky najvyššie zdanenie, ktoré prekročí priemer Európskej únie (EÚ) o takmer 20 %, čím sa Slovensko posunie medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením v Európe.
Zvyšovanie daňových príjmov ako súčasť konsolidácie
Podľa údajov RRZ bude zvyšovanie daňových príjmov kľúčovým opatrením na konsolidáciu verejných financií v rokoch 2024 až 2026. Daňové príjmy majú v tomto roku dosiahnuť 36,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje medziročný nárast o 1,2 percentuálneho bodu. V roku 2026 sa očakáva ďalší mierny nárast. Najväčšiu časť týchto príjmov budú tvoriť dane z práce, vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré prekročia úroveň 20,5 % HDP. Tento ukazovateľ sa radí medzi najvyššie v Európe.
Konzistentné zvyšovanie implicitnej sadzby na Slovensku odráža nárast tlaku na mzdy, ktorý je dôsledkom aktuálneho nastavenia daňovo-odvodového systému a zavádzania nových konsolidačných opatrení. Medzi významné zmeny patrí zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o 2 percentuálne body, zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov, ako aj zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov, ktorých implementácia sa začala v roku 2023.
Slovensko v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami
Zavedené opatrenia idú podľa RRZ priamo proti odporúčaniam medzinárodných organizácií, ako je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Európska komisia (EK). Tieto inštitúcie dlhodobo odporúčajú znižovať daňové bremeno práce a presunúť záťaž na iné oblasti – predovšetkým na spotrebu, vlastníctvo majetku či environmentálne dane. Slovensko však naďalej preferuje vysoké zdaňovanie pracovných príjmov, zatiaľ čo zdaňovanie kapitálu a spotreby zostáva pod úrovňou európskeho priemeru.
Aj napriek výraznejším daňovým reformám implementovaným v krajinách EÚ s cieľom zmierňovať zaťaženie pracovnej sily Slovensko tento trend nerešpektuje. Odborníci varujú, že takýto vývoj môže oslabiť konkurencieschopnosť krajiny a negatívne ovplyvniť životnú úroveň obyvateľov, ktorým zostáva z výplat čoraz menšia časť po odpočítaní povinných odvodov a daní.
Zložité medzinárodné porovnania
Podľa RRZ nie je priame porovnanie zdanenia práce medzi jednotlivými krajinami jednoduché, pretože rôzne štáty uplatňujú odlišný prístup k zdaňovaniu rôznych typov rodín a príjmových skupín. Napriek tomu je jasné, že podiel miezd na HDP je na Slovensku podpriemerný, čo prispieva k vyššiemu daňovému zaťaženiu. Očakávaný trend navyšovania implicitnej sadzby v nasledujúcich rokoch len prehlbuje nezrovnalosti medzi odporúčaniami a realitou v daňovej politike Slovenska.
