Prieskum ukázal, že Slováci vyhadzujú značné množstvo jedla každý rok, čo spôsobuje finančné straty domácnostiam a zvyšuje potravinový odpad. Dôvodom je najmä fakt, že mnohí nestíhajú potraviny skonzumovať pred uplynutím ich dátumu spotreby, čo poukazuje na nedostatočný manažment potravín. Výsledky prieskumu odhalili viaceré zvyky a problémy, ktoré vedú k plytvaniu jedlom.
Vyhodené potraviny zaťažujú peňaženky
Podľa výsledkov prieskumu priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí približne 100 kilogramov jedla. Spoločnosť Munch, ktorá sa dlhodobo venuje boju proti plytvaniu potravinami, identifikovala hlavné dôvody: potraviny často končia v koši preto, že ich nestihli spotrebovať pred uplynutím dátumu spotreby alebo preto, že sa medzičasom pokazili. Až 41 percent respondentov priznalo, že dátum spotreby je pre nich najčastejšou príčinou vyhadzovania, zatiaľ čo 51 percent uviedlo, že jedlo vyhodia, keď ovocie, zelenina či iné produkty začnú vykazovať známky kazenia.
Množstvo potravinového odpadu zvyšuje tlak na rozpočty domácností a zároveň prispieva k environmentálnej záťaži. Munch upozorňuje, že problém je častokrát spôsobený nadmernými nákupmi alebo nesprávnym plánovaním spotreby. Kľúčovým odporúčaním je zaviesť systém FIFO (First In, First Out), ktorý prioritizuje skonzumovanie starších potravín skôr, ako sa použijú nové zásoby.
Najväčšie plytvanie medzi mladými dospelými
Vo vekovej kategórii od 18 do 35 rokov sa plytvanie potravinami ukazuje ako najvypuklejšie. Takmer polovica mladých ľudí, konkrétne 47 percent, vyhodí jedlo aspoň raz týždenne, hoci sami často hovoria o potrebe udržateľnosti. Tento rozpor môže byť spôsobený nízkou skúsenosťou s plánovaním nákupov, slabým prehľadom o zásobách alebo nedostatočnou organizáciou domácnosti. Odborníci odporúčajú pravidelnú kontrolu zásob a plánovanie týždenných jedálnych lístkov na základe toho, čo je potrebné skonzumovať prioritne.
V prípade, že potraviny nie je možné spotrebovať, je vhodné ich zdieľať s komunitou alebo venovať charitatívnym organizáciám. Takýto prístup môže nielen znížiť plytvanie, ale tiež pomôcť núdznym. Munch apeluje na zavádzanie rozumných zásad v každodennom fungovaní domácností, aby sa minimalizoval odpad.
Efektívne plánovanie a rozpočet
Opatrenia proti plytvaniu potravinami zahŕňajú aj finančné plánovanie. Spotrebitelia môžu využiť pravidlo 50-30-20, kde 50 percent rozpočtu ide na bežné denné jedlo, 30 percent na týždenné nákupy a 20 percent na zážitky ako rodinné večere alebo návštevy kaviarní. Okrem finančnej štruktúry by mali Slováci investovať do správneho uskladnenia potravín, ktoré umožní ich dlhšiu trvanlivosť a lepšie využitie.
Zavedenie pravidla FIFO znamená umiestniť novšie zásoby potravín na zadné alebo spodné poličky, zatiaľ čo staršie produkty zostávajú ľahšie dostupné. Tento spôsob organizácie eliminuje riziko, že staršie potraviny budú zabudnuté a nepoužité. Plánovanie jedál dopredu, napríklad na týždeň alebo víkend, môže tiež uľahčiť rozhodovanie, ktoré produkty je potrebné spotrebovať.
Boj proti plytvaniu potravinami nie je len otázkou udržateľnosti, ale aj osobnej ekonomiky. Znižovaním odpadu môžu slovenské domácnosti reálne ušetriť a zároveň prispieť k ekologickejšiemu životnému štýlu.
