Americká technologická spoločnosť Meta prostredníctvom oficiálneho vyhlásenia oznámila, že od októbra pristúpi k plošnému zákazu politickej reklamy na všetkých svojich platformách v celej Európskej únii (EÚ). Toto rozhodnutie je reakciou na novú legislatívu EÚ zameranú na transparentnosť v oblasti politickej inzercie. Opatrenie ovplyvní platformy spoločnosti Meta, vrátane Facebooku, Instagramu, Threads a aplikácie WhatsApp.
Koniec politickej reklamy v EÚ
Zákaz politickej reklamy sa týka obsahu propagujúceho politické strany, voľby alebo aktuálne spoločenské témy, pričom jeho účelom je predchádzanie manipuláciám a zabezpečenie dodržiavania transparentnosti počas volebných procesov. Meta argumentuje, že nový právny rámec EÚ, známy ako nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy (TTPA), vytvára príliš komplexné a neisté podmienky pre prevádzkovateľov platformy aj inzerentov. Legislatíva začne platiť od 10. októbra 2025 a bude si vyžadovať detailné označovanie politických reklám, zodpovednosť za ich financovanie a presné informovanie o cieľovej skupine používateľov.
Za nedodržanie môže byť stanovená pokuta až do výšky 6 % celosvetového obratu spoločnosti. Meta uviedla, že implementácia pravidiel by bola z pohľadu firmy extrémne náročná a vzhľadom na prísnosť regulácií nevidí inú možnosť, ako ukončiť poskytovanie politických reklám v krajinách EÚ.
Výhody aj riziká pre používateľov
Pre bežných používateľov môže tento krok znamenať zníženie počtu manipulatívnych politických príspevkov vo feede, čo by mohlo prispieť k pokojnejšiemu a menej konfliktnému používateľskému zážitku. Bez cielenej inzercie, ktorá často využívala emocionálne a polarizujúce správy na segmentovanú komunikáciu s rôznymi skupinami voličov, sa môže znížiť miera dezinformácií a napätia, ktoré často sprevádzajú obdobia pred voľbami.
Napriek očakávaným pozitívam má tento krok aj významné riziká. Predovšetkým môže vážne obmedziť možnosti menších politických subjektov či občianskych iniciatív, ktoré využívali platené reklamy na oslovenie širokej verejnosti a prekonanie prirodzeného dosahu zavedených politických hráčov. Tým sa môže neúmyselne podporiť monopolizácia politickej debaty a oslabiť konkurenčné prostredie. Obmedzenie transparentného priestoru na reklamu navyše vytvára priestor pre nárast netransparentných a skrytých kampaní, napríklad prostredníctvom influencerov alebo neoficiálnych stránok financovaných záujmovými skupinami.
Dlhodobý vplyv na politickú diskusiu
Meta sa pripojila k ďalším technologickým gigantom, ako je Alphabet, ktorý už pred rokom začal podobné obmedzenia v Európe uplatňovať. Tento krok odráža širšie napätie medzi technologickými spoločnosťami a regulátormi v oblasti manipulácie s informáciami na internete. Na druhej strane, kritici tvrdia, že plošný zákaz je skôr prejavom neochoty investovať do dôslednej implementácie transparentných systémov. Výsledkom by mohla byť oslabená demokratická diskusia a zníženie dostupnosti diverzifikovaných názorov, ktoré môžu pozitívne formovať verejnú debatu.
Otázkou zostáva, či tento krok technologických gigantov povedie k väčšej bezpečnosti online priestoru, alebo k novým výzvam spojeným s narušením rovnováhy medzi slobodou prejavu a bojom proti dezinformáciám. Sprísnenie pravidiel na jednej strane môže priniesť jasnejšie štandardy a väčšiu transparentnosť, no celkový dopad tohto rozhodnutia ponesú predovšetkým používatelia, inzerenti a širšie politické prostredie v EÚ.
