Medzinárodné finančné trhy sa začínajú rozchádzať v očakávaniach ďalšieho vývoja úrokových sadzieb. Kým americký Federálny rezervný systém sa pripravuje na pokračovanie cyklu znižovania sadzieb, v eurozóne rastie presvedčenie investorov, že Európska centrálna banka môže po období vyčkávania opäť pristúpiť k ich zvýšeniu. Takýto posun by znamenal odklon od doterajšieho globálneho trendu uvoľňovania menovej politiky.
Investori stavia na zmenu kurzu ECB
Cenové pohyby na swapových trhoch naznačujú, že trhoví hráči už nerátajú s tým, že Európska centrálna banka bude v najbližších rokoch pokračovať v znižovaní sadzieb. Podľa analýzy, na ktorú upozornil portál Finsider, sa dokonca zvyšuje pravdepodobnosť, že v roku 2026 ECB úroky opäť zdvihne. Takéto očakávanie odráža obavy z pretrvávajúcich inflačných tlakov alebo solídnejšieho hospodárskeho výkonu eurozóny, než sa pôvodne predpokladalo.
Úplne iným smerom sa podľa aktuálnych signálov vydáva americký Fed. Ten už na najbližšom zasadnutí zvažuje prvé zníženie nákladov na požičiavanie v tomto cykle a trhy rátajú s tým, že počas budúceho roka pristúpi minimálne k dvom ďalším redukciám sadzieb. Aj odborníčka Pooja Kumra zo spoločnosti TD Securities označila nasledujúce obdobie za možný bod zlomu pre menovú politiku, pričom medzi regióny s prísnejším postojom zaradila eurozónu, Kanadu a Austráliu.

Obchodná vojna s miernejším dopadom
Jedným z faktorov, ktoré podľa analytikov zohrávajú rolu pri správaní centrálnych bánk mimo USA, je priebeh obchodnej vojny, ktorú spustil bývalý americký prezident Donald Trump. Očakávalo sa, že cla a colné bariéry zasiahnu ekonomiky obchodných partnerov Spojených štátov výrazne tvrdšie. Realita však priniesla miernejší globálny colný šok, než sa trhy obávali, a európske hospodárstva aj ďalšie krajiny dokázali udržať relatívnu odolnosť.
Podobne prísnejší tón ako v eurozóne predpokladajú investori aj v prípade Austrálie a Kanady, kde sa ekonomická situácia zlepšuje. Menoví stratégovia očakávajú, že tamojšie centrálne banky budú opatrné pri ďalšom uvoľňovaní politiky a skôr sa priklonia k stabilným alebo vyšším sadzbám. Bank of England by mala podľa trhov dosiahnuť spodnú hranicu svojho cyklu znižovania úrokov až v lete budúceho roka.
Tlak na dolár a posilnenie eura
Rozdielny prístup Fedu a ECB má priamy vplyv na devízové trhy. Ak Spojené štáty budú sadzby ďalej znižovať, zatiaľ čo v eurozóne zostanú stabilné alebo sa neskôr zvýšia, klesne atraktivita držby amerického dolára pre medzinárodných investorov. Nižší výnos z dolárových aktív totiž oslabuje dopyt po tejto mene. Dolár už v tomto roku stratil voči košu hlavných mien viac ako 8 percent a rozdielne menové politiky môžu jeho pokles ešte prehĺbiť.
Naopak euro sa v takomto prostredí stáva zaujímavejším, keďže ponúka relatívne vyšší úrokový výnos. Silnejšia európska mena prináša obyvateľom eurozóny, vrátane Slovákov, výhodu pri cestovaní do Spojených štátov alebo pri nákupe tovarov a služieb denominovaných v dolároch. Tieto výdavky sa pre domácnosti môžu stať relatívne lacnejšími, čo znižuje ich nákladovosť v eurách.
Dôsledky pre Slovensko a domácnosti
Slovensko ako člen eurozóny priamo preberá menovú politiku Európskej centrálnej banky. Ak sa naplnia očakávania, že ECB bude musieť v roku 2026 úroky zvýšiť alebo ich aspoň udrží na súčasných vyšších úrovniach, náklady na požičiavanie pre domácnosti aj firmy neklesnú tak rýchlo, ako by si trh želal. Obdobie lacných peňazí sa tak pre slovenskú ekonomiku výrazne predlžovať nebude.
Najciteľnejší dopad to má na hypotéky s variabilnou úrokovou sadzbou a na úvery naviazané na referenčné sadzby ECB. Pre tieto produkty hrozí, že úroky zostanú na zvýšených úrovniach, prípadne ešte mierne narastú. Vysoké sadzby si udržia aj spotrebné úvery či firemné pôžičky. Výsledkom je slabšia spotreba domácností a opatrnejšie investície podnikov, čo brzdí rast ekonomiky a predlžuje obdobie spomalenia.
Posilňujúce euro má pritom pre Slovensko dvojitý efekt. Kým pri dovoze tovarov za doláre alebo pri cestovaní do USA prináša výhodu nižších cien, pre exportérov je silná mena komplikáciou. Tovary a služby predávané na dolárových trhoch sa stávajú pre zahraničných odberateľov relatívne drahšími, čo môže znižovať konkurencieschopnosť slovenských firiem a postupne ohrozovať pracovné miesta v exportne orientovaných odvetviach.
Celkový obraz pre slovenskú ekonomiku je preto zmiešaný. Na jednej strane pretrváva tlak vysokých úrokových sadzieb na domáci dopyt a úverovanie, na druhej strane prináša silnejšie euro úsporu pri dovozoch. Čistý efekt však nemusí byť pozitívny, keďže oslabený export môže vyvážiť výhody lacnejšieho dovozu. Aktuálny vývoj naznačuje, že boj s infláciou v eurozóne, a tým aj na Slovensku, ešte nie je uzavretý a menová politika zostane v nasledujúcich rokoch pod prísnym dohľadom trhov.