Ľudský mozog nemení svoje fungovanie plynulo od narodenia až po vysoký vek. Podľa rozsiahlej analýzy takmer 4 000 mozgových skenov sa počas života prepína medzi piatimi výrazne odlišnými obdobiami. Vedci pri tom identifikovali štyri vekové zlomové body, pri ktorých sa mení citlivosť mozgu na poruchy, choroby aj jeho celkový výkon.
Mozog si delí život na etapy
Výskum realizoval tím odborníkov z Univerzity v Cambridgei pod vedením neuroinformatika Duncana Astla. Podľa jeho slov sa potvrdzuje, že mozog akosi prirodzene rozčleňuje ľudský život na fázy, ktoré sa od seba štruktúrou aj funkciou líšia. Presné určenie týchto etáp môže pomôcť lepšie pochopiť, kedy je mozog najviac zraniteľný a kedy naopak dosahuje vrchol svojich schopností.
Autori práce opísali päť hlavných „mozgových epoch“, medzi ktorými stoja štyri zásadné prelomové veky. Prvé obdobie pokrýva čas od narodenia približne do deviateho roku. V tomto úseku sa mozog prudko mení, vytvára sa veľké množstvo nervových spojení a tie, ktoré dieťa aktívne využíva, sa upevňujú. Spojenia bez dostatočného používania naopak postupne zanikajú, pričom rýchlo pribúda šedá aj biela mozgová hmota a mozgová kôra dobieha svoju maximálnu hrúbku.
Dospievanie, výkon a stabilná dospelosť
Druhá epocha súvisí s dospievaním a ranou dospelosťou a trvá zhruba do 32 rokov veku. V tomto čase ďalej narastá množstvo bielej hmoty a nervové dráhy sa zefektívňujú a spresňujú. Z pohľadu kognitívnych funkcií ide o obdobie, keď mozog zvyšuje svoj výkon, čo sa prejavuje rastom schopnosti učiť sa, spracúvať zložité informácie či rýchlo reagovať na nové situácie.
Najvýraznejší zlom zaznamenali výskumníci približne okolo 32. roku života. Podľa dostupných údajov sa v tomto bode začína dlhá fáza stabilizovanej dospelosti. Štruktúry mozgu sa v nej ustália a prepoja s dlhodobými črtami človeka. Doterajšie štúdie naznačujú, že práve v tejto etape sa spevňuje celková inteligencia a osobnostné rysy jednotlivca, ktoré potom zostávajú pomerne stabilné dlhé roky.
Vedci zároveň pripomínajú, že zmeny v dospelej fáze mozgu môžu súvisieť aj s dôležitými životnými udalosťami, ako je rodičovstvo či posun v pracovnej kariére. Samotná analyzovaná štúdia sa však konkrétnym vplyvom týchto faktorov nevenovala, zamerala sa výlučne na štrukturálne zmeny a ich časový priebeh naprieč životom.
Obrat v seniorskom veku
Ďalší výrazný prechod medzi epochami sa podľa výsledkov výskumu objavuje približne v 66 rokoch. Od tohto veku sa začnú jasnejšie prejavovať procesy starnutia mozgu. Účinnosť nervových spojení sa postupne znižuje a niektoré funkcie už nemusia pracovať tak rýchlo a presne ako v predchádzajúcich desaťročiach, hoci ide o prirodzenú súčasť starnutia.
Posledná, takzvaná neskorá mozgová epocha, začína podľa vedcov zvyčajne okolo 83. roku života. V tejto fáze sa štrukturálny úpadok zrýchľuje, najmä v dôsledku výraznejšieho úbytku bielej hmoty. Práve tieto zmeny sú spojené s vyššou náchylnosťou na rôzne neurologické ochorenia a poruchy, pričom podrobné poznanie ich nástupu môže časom pomôcť v prevencii aj v cielenejšej liečbe u starších ľudí.
