Globálna teplota sa vlani opäť pohybovala na historickom vrchole a potvrdila, že otepľovanie planéty naberá na sile. Rok 2025 sa síce nestal absolútnym rekordérom, no zaradil sa medzi najhorúcejšie roky v rámci celého obdobia systematických meraní. Najnovšie vyhodnotenia ukazujú, že rozdiely medzi jednotlivými rokmi sú čoraz menšie a trend smeruje k ďalšiemu rastu.
Podľa analýzy Európskej meteorologickej služby Copernicus, na ktorej sa podieľali aj vedci z Berkeley Earth, bol minulý rok tretím najteplejším v histórii. Celosvetový teplotný priemer dosiahol 14,97 stupňa Celzia. V porovnaní s rokom 2023 išlo iba o rozdiel jednej stotiny stupňa, zatiaľ čo zatiaľ najteplejší rok 2024 zostáva vyšší o 0,13 stupňa Celzia.
Hranica, ktorá padla
Samotné poradie rokov však nie je tým najzásadnejším signálom. Omnoho znepokojujúcejší je vývoj v dlhšom časovom horizonte. Správa Copernicusu upozorňuje, že priemer globálnych teplôt za posledné tri roky po prvýkrát prekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou. Ide o hodnotu, ktorá má v klimatickej politike zásadný význam.
Práve tento limit je ukotvený v Parížskej klimatickej dohode z roku 2015, kde sa štáty sveta zaviazali udržať otepľovanie čo najnižšie a výrazne pod dvoma stupňami Celzia. Aktuálne dáta naznačujú, že splnenie tohto cieľa sa komplikujú a odstup od vytýčenej hranice sa postupne zmenšuje.
Najviac zasiahnuté oblasti
Rast teplôt sa neprejavil rovnomerne po celej planéte. Najvýraznejšie rekordy padali v citlivých regiónoch. Antarktída zaznamenala vôbec najteplejší rok od začiatku meraní a Arktída skončila tesne za historickým maximom na druhom mieste. Okrem pólov zasiahli extrémne horúčavy aj strednú Áziu, oblasť Sahelu v Afrike a nezvyčajne teplo panovalo aj v severnej Európe.
Výhľad na ďalšie roky
Podľa odborníkov sa situácia v blízkej budúcnosti nezmení k lepšiemu. Riaditeľ programu Copernicus Carlo Buontempo upozorňuje, že smer vývoja je daný a ďalší nárast globálnych teplôt je veľmi pravdepodobný. Vedci predpokladajú, že nové rekordy môžu padnúť už v priebehu rokov 2026, 2027 alebo 2028, keďže klimatický systém reaguje so značným oneskorením.
Dôsledky tohto trendu pocíti aj stredná Európa vrátane Slovenska. Otepľovanie prináša stratu stability, na ktorú bol región zvyknutý. Častejšie sa striedajú dlhé vlny horúčav s intenzívnymi búrkami a prívalovými dažďami. To má vplyv na poľnohospodársku výrobu, ceny potravín aj dostupnosť pitnej vody, keďže zimy prinášajú menej snehu potrebného na dopĺňanie zásob.
Vedci zároveň upozorňujú, že aj okamžité zastavenie emisií by neznamenalo rýchly obrat. Skleníkové plyny zostávajú v atmosfére dlhé roky a naďalej udržiavajú teplo. Stabilizácia klímy je preto možná len cez rýchlu dekarbonizáciu, teda obmedzenie fosílnych palív, rozvoj obnoviteľných zdrojov a zvyšovanie energetickej efektívnosti spolu s ochranou prírodných ekosystémov, ktoré dokážu viazať uhlík.
