Dôchodkový vek v Európe opäť posúva hranice. Dánsko zavádza rozsiahlu reformu svojho dôchodkového systému, ktorou sa maximálny vek odchodu do dôchodku zvýši až na rekordných 70 rokov. Táto zmena vzbudzuje značnú pozornosť, predovšetkým kvôli svojim možným dopadom na ekonomiku a pracovný trh krajiny, ale aj vzhľadom na kontroverzie s tým spojené.
Dánsko zvýši dôchodkový vek na najvyššiu hranicu v Európe
Dánska vláda argumentuje predovšetkým ekonomickou nevyhnutnosťou takejto reformy. S rastúcou priemernou dĺžkou života a výrazným trendom starnutia populácie je podľa nich potrebné zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Štátni predstavitelia pritom poukazujú na výrazné zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a rast flexibilných foriem zamestnania, ktoré dnes umožňujú ľuďom pracovať efektívne aj vo vyššom veku, než tomu bolo v minulosti.
Túto zmenu podporujú aj správy dánskej obchodnej asociácie, podľa ktorých stále väčšia časť obyvateľov zostáva v pracovnom procese aj po prekročení pôvodnej dôchodkovej hranice. Flexibilné zamestnávanie a lepšie zdravotné podmienky v spoločnosti teda vytvárajú prostredie, v ktorom už odchod do dôchodku vo vyššom veku nie je výnimkou, ale skôr pravidlom.
Kritici varujú pred sociálnou nerovnosťou
Napriek argumentom podporujúcim reformu je nová legislatíva veľmi kontroverzná. Kritiku vyvolávajú najmä obavy zo zvýšenia sociálnej nerovnosti, keďže jednotný dôchodkový vek vo výške 70 rokov nezohľadňuje fyzickú náročnosť niektorých profesií. Zamestnanci s manuálnou prácou, ako aj pracovníci v sektoroch s fyzicky náročnými podmienkami sa môžu dostávať do nevýhodného postavenia oproti zamestnancom vykonávajúcim kancelárske alebo flexibilné pracovné úlohy.
Podľa vyjadrení odborových organizácií by zamestnanci v profesiách s vysokou fyzickou záťažou mohli mať značné problémy zostať v zamestnaní až do veku 70 rokov. Reformy tak podľa opozície hrozia ďalším prehlbovaním sociálnych rozdielov a vytvorením znevýhodnených skupín pracovníkov, ktoré na trhu práce čelia už teraz výrazným výzvam.
Dánsko touto radikálnou reformou dosiahne najvyšší dôchodkový vek v rámci európskych krajín, pričom porovnateľne vysoké hranice odchodu do dôchodku boli zaznamenané skôr v krajinách mimo Európskej únie, ako napríklad v Líbyi. Tento krok spôsobuje, že dánska reforma je vnímaná ako jedna z najzásadnejších a najdiskutovanejších ekonomických zmien na starom kontinente.
Trend rastu dôchodkového veku je celoeurópsky
Problematika zvýšenia dôchodkového veku nezasahuje len Dánsko, ale rezonuje aj v mnohých ďalších krajinách Európy. Príkladom je Francúzsko, kde už len zvýšenie hranice na 64 rokov vyvolalo masívne protesty, nepokoje a celoštátne štrajky. Podobná situácia nastáva aj v Spojenom kráľovstve, kde legislatívne opatrenia predpokladajú postupné zvýšenie dôchodkového veku na 67 rokov medzi rokmi 2026 až 2028.
Slovensko, naopak, stanovuje dôchodkový vek flexibilne podľa aktuálnych demografických údajov. Aktuálne platí, že ľudia narodení do roku 1967 majú stanovený dôchodkový vek na 64 rokov a jeden mesiac. Pre mladšie generácie však platia pravidlá, ktoré každoročne stanovujú dôchodkový vek nanovo, v závislosti od vývoja priemernej dĺžky života. Podobne ako v ostatných krajinách však platí, že trend k posúvaniu dôchodkového veku nahor je zjavný a kontinuálny.
Neprehliadnite
Dánsko teda pravdepodobne nebude jediným príkladom štátu, ktorý v nasledujúcich rokoch pristúpi k podobným reformám. Zdá sa, že Európa je uprostred významnej transformácie dôchodkových systémov, pričom každý krok v tomto smere môže byť sprevádzaný významnými spoločenskými diskusiami i sociálnymi výzvami.
