Slovensko aktuálne zápasí s rekordným podielom dôchodcov v populácii, pričom dôchodkové dávky poberá až 33,2 % obyvateľov krajiny. Podľa posledných údajov Eurostatu za rok 2023 ide o najvyšší podiel v celej Európskej únii, kde priemer predstavuje 27,2 %. Táto situácia je pre slovenskú ekonomiku vážnym varovaním, podľa analytikov porovnateľným s kritickým scenárom Grécka spred niekoľkých rokov. Dnes na Slovensku žije približne 1,82 milióna dôchodcov, pričom ich počet medziročne narástol o viac než 45-tisíc.
Výrazný nárast dôchodkových výdavkov ohrozuje ekonomiku
Zvyšujúci sa počet dôchodcov znamená rastúce bremeno pre verejné financie Slovenska. Výdavky na starobné dôchodky stúpli za posledné dva roky z pôvodných 6,5 % HDP v roku 2021 už na alarmujúcich 7,6 % HDP v roku 2023. Takýto prudký nárast kladie enormný tlak na stabilitu verejného rozpočtu aj celkovú ekonomiku krajiny.
Zvlášť znepokojujúca je situácia medzi občanmi vo vekovej skupine 50 až 74 rokov. V tejto kategórii poberá dôchodkové dávky na Slovensku až 55 % populácie, čo výrazne prekračuje európsky priemer 45 %. Pre porovnanie, Grécko, ktoré muselo pred rokmi realizovať dramatické sociálne reformy, dokázalo podiel dôchodcov v tejto vekovej skupine znížiť na približne 33 %. Na Slovensku by podobné zmeny znamenali stratu dávok pre približne 350-tisíc súčasných poberateľov dôchodku.
Identifikovaným problémom domáceho systému nie sú len predčasné dôchodky, ale najmä vysoký počet príjemcov invalidných dôchodkov, často označovaných ako „papieroví invalidi“. U nás je percentuálny podiel financií vynakladaných práve na invalidné dôchodky a zdravotne znevýhodnených vysoký – až 25 % zo všetkých sociálnych výdavkov štátu, čo znamená o 1,5 miliardy eur ročne viac oproti štandardu európskych krajín.
Situáciu navyše komplikuje nedávno zavedený „trinásty dôchodok“, iniciovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten si každoročne vyžiada ďalšie približne miliardové výdavky, čím ešte viac narúša dlhodobú finančnú udržateľnosť už i tak napätého dôchodkového systému.
Dôchodková reforma ako jediná efektívna cesta von z krízy
Experti poukazujú na nevyhnutnosť vykonania urýchlenej a dôslednej dôchodkovej reformy. Zatiaľ čo mnohé európske krajiny, ako napríklad Dánsko, už podnikli úspešné kroky pre zvládnutie demografických zmien, Slovensko zostáva pozadu. Dôležité reformy by mali zahŕňať predovšetkým zvýšenie veku odchodu do penzie a prísnejšie kritériá posudzovania zdravotnej invalidity, aby sa predišlo zneužívaniu systému.
Podľa analytikov je dnes otázka dôchodkovej reformy už čisto matematickou nevyhnutnosťou. Populačný trend staršej slovenské populácie je nezvratný, dôchodcov pribúda rekordne rýchlo a počet ekonomicky aktívnych ľudí financujúcich sociálny systém sa znižuje. Táto situácia bez razantných opatrení vedie k rastúcim deficitom verejných financií a reálnemu riziku hospodárskeho kolapsu, podobného tomu, aký pred časom zažilo Grécko.
Budúce generácie čelia dôsledkom dnešnej nečinnosti
Neriešenie súčasnej krízy by malo nedozerné následky najmä pre budúce dôchodcovské generácie. Ak Slovensko neuskutoční potrebné systémové zmeny v dohľadnej dobe, dochádzalo by k dramatickému poklesu výšky dôchodkových dávok. Budúci dôchodcovia by tak boli nútení čeliť výrazne horším sociálnym podmienkam, než na aké sú dnešní dôchodcovia krajiny zvyknutí.
Neprehliadnite
Slovensko stojí na prahu zásadnej voľby. Okamžité uskutočnenie odvážnych reformných krokov by mohlo zabezpečiť dlhodobú ekonomickú stabilitu. Naopak, pokračujúce otáľanie bude s vysokou pravdepodobnosťou znamenať nástup bolestivého ekonomického scenára, ktorému sa štát stále ešte môže vyhnúť – no iba za predpokladu, že začne konať ihneď.
