Od roku 2027 môžu slovenské domácnosti čeliť výraznému nárastu nákladov na teplo a dopravu, ktorý môže dosahovať až 3 300 eur ročne. Nárast cien bude dôsledkom plánovaného zavedenia poplatkov za emisie oxidu uhličitého, ktoré sa budú týkať vykurovania domov fosílnymi palivami a prevádzky áut so spaľovacím motorom. Tento krok Európskej únie má za cieľ urýchliť prechod na ekologické technológie, no pre domácnosti s nízkymi príjmami môže mať likvidačné následky.
Stúpajúce náklady pre každodenné potreby
Nový systém známy pod označením ETS2 zavedie povinnosť pre dodávateľov energií a pohonných hmôt platiť za každú tonu vyprodukovaných emisií. Táto schéma sa prejaví na zvýšených nákladoch, ktoré prenesú dodávatelia na koncových spotrebiteľov. Rodiny, ktoré kúria plynom a využívajú osobné auto na každodenné potreby, môžu očakávať nárast výdavkov o ďalších 600 až 900 eur ročne. Pri starších domoch, vyššej spotrebe alebo menej efektívnych vykurovacích systémoch sa môže táto suma niekoľkonásobne zvýšiť.
Burzové kontrakty na emisné povolenky už teraz naznačujú, že cena za povolenky môže prekonávať očakávané limity. Zatiaľ čo pôvodne sa predpokladala cena okolo 45 eur, kontrakty na rok 2027 sa na burze dostávajú na úroveň až 82 eur. Podľa analytikov môže cena na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2050 stúpnuť až na odstrašujúcich 260 eur. Tento vývoj by mohol priniesť ďalší výrazný tlak na peňaženky domácností.
Energetická chudoba a jej dôsledky
Najviac na túto situáciu doplatia zraniteľné skupiny obyvateľstva, vrátane dôchodcov, rodín s nízkymi príjmami a obyvateľov vidieka. Mnohé z týchto domácností sú odkázané na vykurovanie plynom alebo tuhým palivom a na každodennú mobilitu autom, nakoľko nemajú prístup k verejnej doprave. Nárast cien za energie a pohonné látky by mohol ešte viac prehĺbiť problém energetickej chudoby, kedy sú domácnosti nútené rozhodovať sa medzi základnými potrebami, ako je teplo či strava.
Európska únia plánuje zmierniť tieto dopady zavedením Sociálneho klimatického fondu. Jeho cieľom je financiami podporiť domácnosti pri zatepľovaní, výmene kotlov alebo prechode na obnoviteľné zdroje energie. Avšak fungovanie fondu čelí viacerým nejasnostiam, od určenia oprávnených prijímateľov po rýchlosť a účinnosť implementácie. Pre mnohých zostane zmena vykurovacích systémov či renovácia domov nedosiahnuteľným cieľom.
Výzva pre politikov aj občanov
Dôsledky zavedenia emisných poplatkov sa môžu prejaviť aj na širších spoločenských rovinách. Ak ceny povoleniek budú neustále rásť a pomoc zo strany európskych fondov zostane nesystematická, nespokojnosť obyvateľov sa môže pretaviť do ráznejších protestov. Téma sociálnych nepokojov sa už teraz skloňuje vo Francúzsku či ďalších krajinách východnej Európy. Slovensko, s jeho vysokou závislosťou na fosílnych palivách, má potenciál sa zaradiť medzi tieto krajiny.
Implementácia zelených opatrení predstavuje nevyhnutnosť pre splnenie klimatických cieľov, no zároveň testuje, ako dobre dokážu štáty zabezpečiť, aby na tieto zmeny nedoplácali najzraniteľnejší. Transformácia na zelenú ekonomiku musí byť nastavená tak, aby neznamenala pre veľkú časť spoločnosti návrat do hmotnej núdze. Miestne orgány aj Európska únia musia nájsť rovnováhu medzi ekologickými ambíciami a sociálnou solidaritou. Čas konať sa však rýchlo kráti.
