Dnešok je pre mnohých živnostníkov, investorov či zamestnancov so zahraničnými príjmami kľúčovým dátumom. Druhý jún je totiž konečný termín na podanie odloženého daňového priznania za rok 2024. Daňoví odborníci upozorňujú na možné chyby, ktoré môžu viesť k nepríjemným finančným dôsledkom.
Kľúčové chyby spojené s daňovými bonusmi a preplatkami
Podľa daňových poradcov patrí medzi časté prehrešky nesprávne uplatnenie daňového bonusu na dieťa. Zamestnanci ho neraz uplatňujú iba za mesiace, počas ktorých reálne pracovali, no v skutočnosti naň majú nárok za celý kalendárny rok. Výsledkom je zbytočná strata, ktorá môže dosiahnuť stovky eur.
Medzi ďalšie časté nedostatky patrí neúplné využitie nezdaniteľnej časti základu dane. Stáva sa, že zamestnanci jednoducho odpíšu sumu uvedenú na potvrdení o príjme od zamestnávateľa bez toho, aby zistili, či ide o celkovú ročnú výšku. Živnostníci zase nedoceňujú výhody paušálnych výdavkov a komplikujú si život preukazovaním reálnych nákladov, hoci by im paušálne výdavky mohli podstatne znížiť daňovú povinnosť.
Mimoriadne dôležitou, no ľahko prehliadnuteľnou záležitosťou je aj žiadosť o vrátenie daňového preplatku. Povinnosťou daňovníka je totiž označiť príslušné políčko vo formulári. Bez tohto označenia finančná správa preplatok automaticky nevráti, a to ani bez upozornenia. Ide pritom často o významné sumy, o ktoré sa daňovníci môžu nevedomky pripraviť.
Správne číslo účtu ušetrí stovky eur
Nemenej závažné dôsledky môže priniesť aj chybná platba dane. Každý daňovník si musí správne overiť číslo účtu finančnej správy – pozostáva z predčíslia podľa typu priznávanej dane a osobného identifikátora. Častou chybou je opomenutie predčíslia, prípadne jeho použitie v nesprávnej forme.
Platba s nesprávnym alebo chýbajúcim predčíslím je automaticky odmietnutá a vrátená odosielateľovi. Mnohí si však túto skutočnosť vôbec nevšimnú, pretože ju nepovažujú za problém – pokiaľ im nepríde upozornenie z úradu spolu s pripočítaným úrokom z omeškania. Aktuálne platný úrok je pritom minimálne na úrovni 15 % ročne.
Aby sa podobným chybám predišlo, rastie podľa odborníkov záujem o moderné online platformy. Tie okrem efektívneho vyplnenia daňového priznania poskytujú automatizovanú kontrolu chýb či možnosť jednoduchého zaplatenia dane prostredníctvom QR kódu, čo minimalizuje riziko chýb pri platbe.
Kedy sú paušálne výdavky výhodnejšie?
Jedným z najzásadnejších rozhodnutí každého živnostníka je výber metódy vykazovania nákladov. Môže si zvoliť medzi paušálnymi výdavkami alebo dokladovaním reálnych nákladov. Spravidla platí pravidlo, že ak skutočné preukázateľné náklady vrátane zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov presahujú 60 % príjmov, je výhodnejšie viesť účtovníctvo a preukazovať reálne vynaložené výdavky.
Druhú alternatívu predstavujú paušálne výdavky, ktoré v roku 2024 predstavujú 60 % z ročných príjmov, no maximálne do sumy 20 000 eur. Táto metóda je obľúbená pre svoju jednoduchosť, pretože živnostník nemusí archivovať všetky doklady a viesť detailnú administratívu. Z tohto dôvodu je výhodnejšia pre podnikateľov s nižšími prevádzkovými nákladmi, napríklad konzultantov, IT špecialistov alebo pracovníkov kreatívnych profesií.
Rozhodovanie medzi týmito možnosťami sa teda zakladá na jednoduchej finančnej matematike. Odborníci odporúčajú, aby živnostník pred podaním daňového priznania porovnal skutočne vynaložené náklady s maximálnymi možnými paušálnymi výdavkami. Rozhodnutie, pre ktoré sa daňovník napokon rozhodne, priamo ovplyvní sumu dane, ktorú bude musieť uhradiť štátu.
Ak sa podaniu priznania alebo plateniu dane živnostníci a iné fyzické osoby včas nevenujú, riskujú pokuty za oneskorenie, ktoré sú v rozmedzí od 30 do 16 000 eur, prípadne až do výšky 32 000 eur, ak priznanie nepodajú ani na výzvu správcu dane.
Na dodržanie všetkých týchto pravidiel a minimalizáciu potenciálnych rizík je preto podľa daňových odborníkov sústredenie a konzultácia s profesionálmi viac než opodstatnená investícia.
Zmeny čakajú aj investorov do kryptomien
Už od januára 2026 sa zmení aj prístup štátu ku kryptomenám. Nová legislatíva, ktorú prezident Peter Pellegrini nedávno podpísal, zavádza povinnú výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi Slovenska a ostatnými členskými štátmi Európskej únie o vlastníkoch kryptoaktív. Účelom je zvýšiť transparentnosť a zamedziť obchádzaniu daňových povinností. Poskytovatelia služieb spojených s kryptomenami budú finančnej správe dodávať údaje o klientoch automaticky od januára 2026.
