Minimálne mzdy v Európe zostávajú aj v druhej polovici roka 2025 výrazne nerovnomerné. Najnovšie údaje Eurostatu potvrdzujú, že rozdiely medzi západom a východom kontinentu sú stále priepastné. Kým zamestnanec v Luxembursku musí dostať aspoň 2 704 eur mesačne, na opačnom konci rebríčka stojí Ukrajina so sumou len 164 eur. Spracovanie dát zverejnil portál Startitup.sk.
Slovensko sa v tomto porovnaní neumiestnilo priaznivo. S minimálnou mzdou 816 eur mesačne je až na 18. mieste spomedzi sledovaných krajín. Hoci ide o medziročný nárast zo 750 eur, ktorý priniesol aj zvýšenie hodinovej sadzby na 4,690 eura, tempo rastu nestačí na rýchlejšie približovanie sa k hospodársky silnejším štátom Európskej únie.
Slovensko za susedmi
Porovnanie s najbližšími susedmi vyznieva pre Slovensko rozpačito. Maďarsko zostáva mierne pod nami so sumou 727 eur, avšak Česko nás už preskočilo, keď jeho minimálna mzda dosahuje 841 eur. Najvýraznejší odstup je viditeľný v prípade Poľska, kde minimálna mzda dosiahla hranicu 1 100 eur, čo predstavuje takmer 300-eurový rozdiel v neprospech Slovenska.
Na vrchole tabuľky sa dlhodobo držia západoeurópske krajiny. Za Luxemburskom nasleduje Írsko s 2 282 eurami, Holandsko s 2 246 eurami a Nemecko s 2 161 eurami mesačne. Na opačnej strane poradia sa okrem Ukrajiny nachádzajú aj Moldavsko s 285 eurami či Albánsko so sumou 408 eur, čo ilustruje rozsah ekonomických rozdielov v Európe.
Krajiny bez zákonnej minimálnej mzdy
V rebríčku chýba viacero vyspelých štátov vrátane Rakúska, Dánska či Talianska. Tieto krajiny nemajú minimálnu mzdu určenú jednotne zákonom, ale výška odmeňovania sa v nich stanovuje prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi odbormi a zamestnávateľmi. Reálne mzdy pritom v týchto ekonomikách spravidla prevyšujú úroveň krajín so zákonným minimom, čo porovnanie ešte viac komplikuje.
Ročné príjmy odhaľujú rozdiely
Rozdiely sú ešte výraznejšie pri pohľade na priemerné ročné zárobky. Kým priemer v Európskej únii sa pohybuje takmer na úrovni 40-tisíc eur, na Slovensku dosahuje približne 20-tisíc eur. V praxi to znamená, že slovenský zamestnanec musí pracovať štyri roky, aby zarobil sumu, ktorú priemerný pracovník v Luxembursku s ročným príjmom okolo 83-tisíc eur získa za jediný rok.
Aj keď mzdy v niektorých sektoroch na Slovensku, napríklad v stavebníctve či gastronómii, rastú tempom blížiacim sa k desiatim percentám ročne, celkové dobiehanie západnej životnej úrovne zostáva pomalé. Rast cien aj štrukturálne rozdiely v ekonomikách spôsobujú, že rozdiely v príjmoch sa znižujú len postupne.
Kúpna sila mení poradie
Samotné porovnávanie minimálnych miezd v nominálnych eurách však neposkytuje úplný obraz o kvalite života. Oveľa presnejší pohľad ponúka parita kúpnej sily, ktorú Eurostat pravidelne sleduje. Tento ukazovateľ zohľadňuje rozdielne cenové hladiny medzi krajinami a ukazuje, koľko tovarov a služieb si ľudia môžu za svoju mzdu reálne dovoliť.
Neprehliadnite
Po započítaní parity kúpnej sily sa rozdiely medzi štátmi zmenšujú. Hoci Luxembursko ostáva na čele, jeho vysoké mzdy výrazne znižujú drahé služby, bývanie a nájmy. Naopak, krajiny s nižšími nominálnymi mzdami, vrátane Slovenska, môžu v prepočte kúpnej sily obstáť lepšie a predbehnúť niektoré juhovýchodné ekonomiky. Práve tento pohľad ponúka realistickejšie zhodnotenie skutočného finančného komfortu obyvateľov.
