Od mája 2026 sa na slovenských cestách začne nová kapitola v regulácii dopravy. Samosprávy už nebudú odkázané len na štát pri kontrole rýchlosti, ale získajú právo rozhodovať o umiestnení a prevádzke rýchlostných radarov. Tento krok prináša sľuby vyššej bezpečnosti, no zároveň vyvoláva mnohé otázky o skutočných motívoch a dopadoch.
Radary ako biznisový nástroj
Novela cestného zákona schválená vládou na jeseň 2025 prináša obciam a mestám možnosť využívať radary na meranie rýchlosti vo vlastnej réžii. Tieto zariadenia budú fungovať v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že pokutu dostane držiteľ vozidla bez ohľadu na to, kto ho v čase priestupku šoféroval. Technológia umožní vymáhať platby bez priameho zásahu polície, čím sa výrazne znížia prevádzkové náklady a zvýši efektivita systému.
Ministerstvo dopravy presadzuje tento model ako nástroj na zvýšenie bezpečnosti, pričom podľa ich tvrdenia miestne úrady lepšie poznajú kritické úseky na svojich komunikáciách. V praxi sa však množia obavy, že radary sa budú nasadzovať hlavne na miestach s veľkým potenciálom na generovanie pokút, namiesto toho, aby boli prioritne umiestňované na rizikových cestách, ako sú blízkosti škôl alebo prechodov pre chodcov.
Etické a praktické výzvy novej regulácie
Jedným z najviac diskutovaných aspektov nového systému je odstránenie ľudského prvku pri posudzovaní priestupkov. Pokuty budú automaticky generované technológiou, ktorá nedokáže zhodnotiť okolnosti priestupku. Ak vodič prekročí rýchlosť napríklad kvôli nejasnému dopravnému značeniu alebo v núdzovej situácii, systém tieto faktory nezohľadní. Celý mechanizmus je založený na nekompromisnom vymáhaní peňazí a môže tak nadobudnúť charakter fiškálneho nástroja, nie preventívneho opatrenia.
Skúsenosti z krajín ako Francúzsko či Taliansko ukazujú, že radary často slúžia viac na generovanie príjmov než na znižovanie nehodovosti. Obce si tak môžu zvyknúť na príjem z pokút ako na stabilný zdroj financovania svojho rozpočtu, čo môže časom viesť ku konfliktu záujmov. Ak sa prax zavedie do extrémov, radary budú slúžiť viac na vyberanie pokút než na ochranu ľudských životov.
Otázky budúcej udržateľnosti
Vodiči budú musieť po zavedení zmien jazdiť s vyššou mierou opatrnosti, pretože nové technológie nebudú poskytovať žiadnu toleranciu. Každé prekročenie povolenej rýchlosti, hoci len o pár kilometrov za hodinu, môže skončiť pokutou. Z pohľadu obcí a miest tak radary predstavujú silný nástroj na vymáhanie práva.
Oslobodenie systému od ľudského faktora prinesie výhody v podobe zrýchlenia procesov a znižovania administratívnych nákladov. V dlhodobej perspektíve však nastáva otázka, či tento systém dokáže udržať dôveru verejnosti, ak sa z neho stane len ďalší spôsob, ako zaplátať rozpočtové diery. Vývoj v nadchádzajúcich rokoch ukáže, či nové pravidlá prispejú k zlepšeniu bezpečnosti alebo len prehĺbia sociálnu nedôveru k úradom.
