V rámci nového konsolidačného balíčka, ktorý vláda schválila v snahe stabilizovať verejné financie, sa pripravuje výrazné zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti. Toto opatrenie sa zameriava na domácich správcov dôchodkových úspor a podielových fondov. Zvýšený odvod má priniesť do štátneho rozpočtu približne päť miliónov eur ročne, no odborníci upozorňujú na potenciálne nepriaznivé dopady nielen pre správcov, ale aj pre obyčajných sporiteľov a investorov.
Domáci správcovia pod tlakom vyššieho odvodu
Nové pravidlá zavádzajú zvýšenie sadzby osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti z aktuálnych 4,36 % na 15 %. Toto viac než trojnásobné navýšenie sa bude týkať dôchodkových správcovských spoločností (DSS) spravujúcich druhý pilier, doplnkových dôchodkových spoločností (DDS) obsluhujúcich tretí pilier, ale aj správcov podielových fondov. Významnou zmenou je odlišný spôsob výpočtu odvodu – zatiaľ čo DSS platia odvod zo zisku, správcovia fondov ho budú platiť z objemu spravovaného majetku. Opatrenie tak najviac zasiahne väčšie spoločnosti ako 365.Invest, IAD Investments či J&T Investičná spoločnosť.
Ministerstvo financií tento krok obhajuje argumentom o solidarite vysoko ziskových spoločností s verejnými financiami. Odborníci však vidia riziko v diskriminačnom charaktere opatrenia, keďže zahraničné investičné firmy ako Erste Asset Management a KBC, pôsobiace na Slovensku cez voľné poskytovanie služieb, sa novému odvodu vyhnú. Tento rozdiel môže narušiť hospodársku súťaž a znevýhodniť slovenské spoločnosti na trhu.
Riziká pre sporiteľov a dôchodkové úspory
Povinnosť vyššieho odvodu sa pravdepodobne premietne do nákladov klientov domácich správcovských spoločností. V prípade podielových fondov môžu správcovia zvýšené náklady preniesť na sporiteľov prostredníctvom vyšších poplatkov, čo ešte viac zníži konkurencieschopnosť slovenských produktov oproti lacnejším riešeniam, ako sú ETF fondy. Pre sporiteľov v druhom a treťom pilieri je situácia iná, keďže správcovia nemajú priestor zvyšovať poplatky priamo. Vyššie daňové zaťaženie však môže obmedziť ich ziskovosť a investície do rozvoja služieb, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na zníženom zhodnotení dôchodkového majetku.
Pre DSS ide už o tretí zásah do ich financovania za posledné dva roky. Tieto kumulatívne opatrenia môžu zásadne ovplyvniť efektivitu ich správy a potiahnuť dôchodky Slovákov nadol. Prípadný odliv úspor do zahraničných produktov predstavuje ďalšie riziko, ktoré oslabený dôchodkový trh nemusí ustáť.
Širší dopad fiškálnej konsolidácie
Zvýšenie osobitného odvodu je len jednou z mnohých zmien v novom konsolidačnom balíčku, ktorý prináša komplexné opatrenia na posilnenie štátneho rozpočtu. Okrem správcovských spoločností zasiahne aj zamestnancov, živnostníkov či majiteľov nehnuteľností. Pre zamestnancov to znamená vyššie zdravotné odvody, ktoré stúpnu zo 4 % na 5 %, zatiaľ čo živnostníci pocítia dramatické zvýšenie minimálnych odvodov na 425 eur mesačne od roku 2026.
Ďalšie zásahy zahŕňajú zmenu daňového systému pre nehnuteľnosti, ktorý sa priblíži trhovému modelu, či zvýšenie spotrebných daní na tabak a alkohol. Výdavky štátu sa plánujú šetriť skrz zníženie dotácií na sociálne podniky a lepšiu kontrolu poskytovania sociálnych dávok. Tieto opatrenia síce môžu krátkodobo zlepšiť verejné financie, no odborníci varujú pred ich negatívnym vplyvom na rôzne sektory ekonomiky aj na finančnú stabilitu jednotlivcov.
Konsolidačný balíček vlády tak otvára otázku, či navrhované zmeny skutočne pomôžu stabilizovať verejné financie alebo skôr zaťažia domácu ekonomiku a obyvateľstvo nad únosnú mieru.
