Po mesiacoch ignorovania protestov verejnosti aj podnikateľov sa vláda rozhodla ustúpiť od pôvodnej podoby transakčnej dane. Parlament aktuálne schválil postup do druhého čítania nového návrhu Slovenskej národnej strany, ktorý by mal transakčnej dane zbaviť drobných podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur za rok. Tento krok prichádza po opakovaných sťažnostiach zo strany živnostníkov aj laikov, ktorí dlhodobo upozorňovali na neprimeranú finančnú a administratívnu záťaž nového opatrenia.
Nová verzia dane prináša riziká a neistotu
Odborníkom však tento nový zásah do dane robí vrásky na čele. Slovenská komora daňových poradcov si myslí, že návrh v aktuálnom znení neprináša jasné pravidlá a môže problémy dokonca prehĺbiť. Podľa odborníkov je posudzovanie obratu podnikateľov na hranici 100-tisíc eur zložité najmä po právnej stránke, čo zvyšuje riziko obchádzania zákona a následného zníženia príjmov do štátneho rozpočtu. Nepresnosť a nejasnosť aplikácie výnimiek môže v konečnom dôsledku stáť Slovensko aj časť výnosov na iných daniach, ako sú DPH či dane z príjmov.
Výhrady k novému návrhu majú aj banky. Pre finančné domy bude totiž nová verzia znamenáť ďalšiu administratívu a zvýšené náklady. Banky už od apríla čelia náročnej úlohe správne účtovať transakčnú daň. Teraz však budú musieť navyše kontrolovať ročné obraty firiem, ktorých sa výnimka týka, a aktívne preverovať, či podnikateľ skutočne patrí do nižšej kategórie. Podľa zástupcov Slovenskej bankovej asociácie tým hrozí viac reklamácií a komplikácií s opravnými hláseniami.
Podnikatelia zvažujú odchod a prechod na hotovosť
Od aprílového zavedenia sa transakčná daň stretáva s masívnym odporom podnikateľského sektora. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska až 97 percent podnikateľov hodnotí daň negatívne a približne tri štvrtiny ju označujú za absolútny nezmysel. Negatívny dopad vidia podnikatelia aj v cenách – viac ako 22 percent firiem už priznalo, že boli nútené pre zvýšené náklady zvýšiť ceny svojich produktov či služieb, a ďalších 47 percent to plánuje urobiť v blízkej budúcnosti. Zaujímavým fenoménom je nárast platenia v hotovosti. Až tretina podnikateľov preferuje platby hotovosťou, aby sa novej dani úplne vyhla.
Pôsobenie dane môže mať dokonca dlhodobý dopad na slovenskú ekonomiku. Podľa prieskumu tretina podnikateľských subjektov vážne zvažuje možný presun celého alebo časti svojho biznisu do zahraničia. S podobným negatívnym vývojom sa stretlo aj Maďarsko po zavedení podobného daňového nástroja, ktorý nepriniesol očakávané príjmy, zato viedol k nárastu hotovosti v obehu a presunu podnikateľských aktivít za hranice krajiny.
Výpadok príjmov štát chce vykryť rušením pracovného voľna
S čiastočným zrušením transakčnej dane pre drobných podnikateľov príde aj výpadok príjmov do rozpočtu. Vláda avizovala, že tento výpadok nehodlá vyrovnať rušením sociálnych opatrení ako trináste dôchodky, namiesto toho plánuje „šetriť“ zrušením niektorých dní pracovného pokoja. Ako prvý deň príde na rad 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Sviatok síce formálne zostáva, no nebude už dňom pracovného pokoja. Zamestnanci, ktorí počas neho pracujú, tak prídu o príplatky vo výške 100 percent priemerného hodinového zárobku.
V praxi to znamená, že napríklad pracovník s minimálnou mzdou, ktorá momentálne predstavuje 816 eur mesačne alebo 4,690 eura za hodinu, príde počas jednej osemhodinovej zmeny o vyše 37 eur, ktoré by štandardne dostal navyše. Tento krok, hoci vyzerá nenápadne, môže citeľne zasiahnuť príjmy ľudí v nízkopríjmových kategóriách.
