Len málo Slovákov si uvedomuje, že ak počas svojho života neodpracujú aspoň 15 rokov a zároveň si sami neplatia dôchodkové poistenie, nemajú nárok na dôchodok. Sociálna poisťovňa dôchodok automaticky nevypláca, ale iba tým, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky. Ako však ukazuje aktuálny systém, existujú alternatívne spôsoby podpory pre osoby bez dostatočnej odvodovej histórie.
Prísnejšie pravidlá ako dôsledok zmien
Podmienky na získanie starobného dôchodku sa výrazne sprísnili po reformách na začiatku 21. storočia. Do roku 2000 hradil štát dôchodkové poistenie aj za nezamestnaných evidovaných na úradoch práce, študentov či brancov na povinnej vojenskej službe. Tento systém však skončil, pričom od roku 2003 prestala štátna podpora plynúť aj poberateľom dávok v nezamestnanosti. Ľudia, ktorí si v týchto obdobiach sami neplatili odvody, dnes na penziu nemajú nárok.
Dôchodkové poistenie však nezaniklo pre všetkých. V súčasnosti ho štát stále automaticky uhrádza niektorým skupinám obyvateľstva. Ide o rodičov starajúcich sa o deti do veku šiestich rokov, poberateľov príspevku na opatrovanie, osobných asistentov či účastníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tento prístup reflektuje snahu podporovať osoby, ktoré z objektívnych dôvodov nemajú možnosť zárobkovej činnosti.

Výnimka pre mladých s invaliditou
Špecifickou výnimkou na získanie dôchodku bez odpracovania jediného dňa je tzv. invalidný dôchodok z mladosti. Tento typ podpory je určený mladým ľuďom, ktorí sa stali invalidnými ešte pred dosiahnutím dvadsiateho roku života. Týmto poistencov sa automaticky započítavajú chýbajúce roky do dôchodkového veku, aby mohli poberať dávku porovnateľnú so štandardnými dôchodkami.
Dávky v hmotnej núdzi ako posledná možnosť
Pre tých, ktorí nikdy nepracovali a nesplnili podmienku minimálne 15-ročného dôchodkového poistenia, existuje možnosť získať dávku v hmotnej núdzi. O túto pomoc je možné požiadať na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Podpora je poskytovaná len tým jednotlivcom alebo domácnostiam, ktorých príjem nepresahuje hranicu životného minima a nemajú možnosť ho zvýšiť vlastnou činnosťou.
Napríklad osamelý muž vo veku 65 rokov bez akéhokoľvek príjmu môže mesačne dostať sumu okolo 270 eur. Tá pozostáva zo základnej dávky vo výške 86,50 eura, ochranného príspevku 88,40 eura za dôchodkový vek a príspevku na bývanie vo výške približne 97 eur. Hoci takáto suma pokryje len najzákladnejšie potreby, je určená ako dočasná záchranná sieť pre tých, ktorí nemajú iné finančné zabezpečenie.
Na rozdiel od dôchodkov, ktoré sú vyplácané na základe odvodovej histórie a považujú sa za odmenu za finančné príspevky do sociálneho systému, dávky v hmotnej núdzi sa určujú výhradne na základe aktuálnej finančnej situácie žiadateľa. Tento mechanizmus má za cieľ zabezpečiť, že aj tí najzraniteľnejší jednotlivci neostanú úplne bez zdrojov na živobytie.