Priemerný verejný dlh krajín Európskej únie môže v horizonte nasledujúcich dvoch desaťročí vystreliť na 130 až 155 percent HDP. Takýto vývoj by zásadne zmenil hospodársku realitu kontinentu a obmedzil manévrovací priestor vlád. Upozorňuje na to nová analýza Medzinárodného menového fondu, podľa ktorej Európa smeruje k dlhovému problému bez historickej obdoby, ak nezmení prístup k verejným financiám.
MMF vo svojej správe konštatuje, že nejde o vzdialenú akademickú hrozbu, ale o realistický scenár pri zachovaní súčasných politík. Úroveň zadlženia, ktorá by bola pred pár rokmi považovaná za extrémnu, sa pri dnešných trendoch javí ako pravdepodobný výsledok. Analytici varujú, že postupné a opatrné kroky už nemusia stačiť. Na zistenia upozornila agentúra SITA.
Rozpočty pod trojitým tlakom
Tradičný problém starnutia obyvateľstva ostáva jedným z hlavných zdrojov rastúcich výdavkov. Vyšší počet seniorov znamená dlhodobo drahšie dôchodky aj zdravotnú starostlivosť. K tomuto známemu faktoru sa však v posledných rokoch pridali ďalšie dve výrazné záťaže, ktoré menia fiškálny obraz Európy rýchlejšie než doteraz.
Prvým novým tlakom sú bezpečnostné otázky. Vojna na Ukrajine a nestabilné geopolitické prostredie prinútili vlády členských štátov navyšovať výdavky na obranu na úrovne, ktoré boli ešte nedávno politicky nepredstaviteľné. Druhým faktorom je klimatická politika. Investície do energetickej transformácie, adaptácie na klimatické zmeny a odolnej infraštruktúry si vyžadujú obrovské verejné zdroje.
Reformy namiesto odkladov
Vzniká tak kombinácia troch silných tlakov, ktorá bude dlhodobo formovať rozpočty všetkých krajín vrátane Slovenska. Podľa odborníkov z Inštitútu finančnej politiky ide o varovanie, ktoré nemožno prehliadať. Mierna konsolidácia a drobné škrty nebudú stačiť. MMF otvorene hovorí o potrebe hlbokých a systémových zmien v hospodárení štátu.
V praxi to znamená zasiahnuť do oblastí, ktoré sú politicky citlivé. Diskusia sa bude musieť dotknúť daňového systému, fungovania sociálneho štátu aj efektívnosti verejných výdavkov. Súčasne však platí, že samotné šetrenie problém nevyrieši. Bez vyššieho rastu produktivity a silnejších investícií sa môže dlh zvyšovať aj napriek úsporným opatreniam.
Dopady na ľudí a Európu
Ak by sa najhorší scenár naplnil a zadlženie by sa priblížilo k hranici 150 percent HDP bez dostatočného ekonomického rastu, štáty by postupne prichádzali o kontrolu nad vlastnými financiami. Finančné trhy by si pýtali stále vyššie rizikové prirážky a obsluha dlhu by začala vytláčať bežné výdavky z rozpočtov.
Pre obyvateľov by to znamenalo éru výrazne tvrdších úspor, než aké si pamätáme po kríze z roku 2008. Hrozili by prudké škrty v sociálnych dávkach a zdravotníctve, nižšie dôchodky alebo výrazné posúvanie veku odchodu do penzie. Vyššie dane a poplatky by sprevádzal pokles životnej úrovne.
Neprehliadnite
MMF zároveň upozorňuje na politické riziká. Nespokojnosť obyvateľstva by mohla posilniť populistické a extrémistické hnutia so sľubmi o nesplácaní dlhov či odchode z EÚ a eurozóny. V krajnom prípade by sa mohlo spochybniť samotné fungovanie európskej integrácie, ak by bohatšie štáty odmietli dlhodobo podporovať tie zadlžené.
