Niektoré slovenské firmy obchádzajú vyššiu DPH cez sociálne podniky
Slovenský daňový systém zažil v roku 2025 ďalšiu skúšku: viaceré firmy v sektore obchodu i stavebníctva začali masovo využívať výhodu nižšej 5-percentnej DPH tým, že sa registrovali ako sociálne podniky. Práve registrovaný štatút im umožňuje fakturovať tovar i služby s výrazne nižšou sadzbou, než akú musia uplatňovať bežní podnikatelia – a to aj pri transakciách, ktoré s pôvodným zámerom sociálnej ekonomiky nemajú žiadnu súvislosť.
Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty totiž od januára tohto roka dosahuje až 23 percent. Ak však podnik pôsobí ako integračný sociálny podnik, v mnohých prípadoch mu legislatíva povoľuje uplatniť iba 5 percent. Výnimka je určená pre činnosti, ktoré majú preukázateľný sociálny prínos a priamo zamestnávajú znevýhodnené osoby.
Nejasnosti v zákone, kontrola minimálna
Problém nastáva, keď niektoré firmy túto výhodu aplikujú plošne na akýkoľvek predaj, často bez toho, aby pridávali službám alebo tovaru akúkoľvek hodnotu či nadväznosť na sociálne zamestnávanie. V praxi tak stačí, že spoločnosť získa štatút registrovaného sociálneho podniku a oficiálne deklaruje sociálny zámer. Dochádza k tomu, že nakúpi napríklad elektroinštalačný materiál alebo stavebné produkty s vyššou DPH a ďalej ich v nezmenenej podobe posunie zákazníkom už len s 5-percentnou sadzbou.
Odborníci upozorňujú, že pokiaľ podnik nevykonáva reálnu činnosť, ktorá by vytvárala pridanú hodnotu v rámci sociálnej ekonomiky, nezákonne získava konkurenčnú výhodu a fakticky ochudobňuje štátny rozpočet. Nejde však o ľahko postihnuteľné správanie – zákon totiž sporné postupy nepostihuje priamo. Ministerstvo práce síce stanovuje odporúčania, čo presne možno zahrnúť medzi aktivity sociálnej ekonomiky, ale definitívny výklad chýba a sankcia v prípade ich nedodržania väčšinou nehrozí.
Kontroly zo strany finančnej správy navyše ostávajú nedostatočné. Až 67 percent všetkých daňových kontrol sa v roku 2025 týkalo nadmerných odpočtov DPH veľkých firiem, zatiaľ čo sociálne podniky boli prakticky mimo záujmu kontrolórov. Aj preto Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou daňovou medzerou pri DPH v Európskej únii.
Systém motivuje k masovému zneužívaniu
Tento trend sa najvýraznejšie prejavuje v stavebníctve. Častou praxou je, že registrovaný sociálny podnik sa stane formálnym lídrom konzorcia, fakturuje celú zákazku s 5 % DPH, hoci skutočné práce vykonávajú subdodávatelia bez nároku na zníženú sadzbu. Výnimka pre sociálne podniky sa tak stáva nástrojom daňovej optimalizácie pre celý reťazec spoločností, ktoré by inak museli odviesť štátu až 23 percent.
Pôvodne mali sociálne podniky sadzbu DPH na úrovni 10 %, ale v júli 2024 vláda znížila túto sadzbu na 5 %, pričom základnú sadzbu zároveň zvýšila z 20 na 23 percent. Rozdiel medzi nimi tak narástol na 18 percentuálnych bodov, čím sa výhoda pre vybrané firmy ešte viac zvýraznila. Okrem toho štát zrušil podmienky obmedzujúce predaj iba fyzickým osobám alebo verejnému sektoru a odstránil aj zákaz narušenia hospodárskej súťaže.
Napriek tomu platí, že zákaznícki podnikatelia by mali nižšiu DPH využívať len na tovary a služby, ktoré priamo vznikajú v rámci sociálnej ekonomiky a ich zisk sa spätne v plnom rozsahu použije na zamestnávanie znevýhodnených osôb. V praxi ale na tieto obmedzenia často nikto nedohliada.
Deformácia trhu a rastúca daňová medzera
Takýto stav spôsobuje deformáciu trhu. Sociálne podniky môžu tovar predávať aj o 18 percent lacnejšie než konkurencia, ktorá štatút nemá. Riešenie zatiaľ neexistuje – chýba jednotný výklad zákona i kapacity na účinné kontroly. Výnimky sa pritom ďalej nekontrolovane rozširujú a štát prichádza každoročne o stovky miliónov eur.
Zatiaľ čo idea sociálnych podnikov je významným nástrojom na podporu znevýhodnených skupín, jej znevýužívanie na daňové optimalizácie je stále častejšie. Pokiaľ štát nevymedzí jasné hranice a nezačne tento segment efektívne kontrolovať, môžeme očakávať ďalšie prehlbovanie daňovej medzery i finančných strát verejných rozpočtov.
