Slovenský premiér Robert Fico vyvolal nečakaný a ostrý politický konflikt tvrdením, že pre krajinu by v súčasnej situácii bola výhodná neutralita. Jeho vyhlásenie prišlo iba niekoľko hodín pred plánovaným rokovaním lídrov parlamentných strán, ktoré u prezidenta Petra Pellegriniho mali diskutovať o zvýšení rozpočtu na obranu. Slová predsedu vlády okamžite narazili na tvrdú kritiku zo strany opozície, ale aj zo strany koaličného partnera, strany Hlas.
Neutralita ako nová stratégia? Politici sa búria
Fico v prejave na ministerstve hospodárstva poznamenal, že vo svete nastávajú viditeľné zmeny a súčasnú situáciu označil za zbraňovú horúčku, z ktorej profitujú len veľké zbrojárske korporácie podobne, ako počas pandémie profitovali farmaceutické firmy. Svoj návrh o prípadnom prechode Slovenska na neutrálnu politiku oficiálne prezentoval, zároveň však priznal, že takéto rozhodnutie presahuje jeho kompetencie a bude vyžadovať širšiu politickú dohodu.
Tento návrh však okamžite vyvolal silnú vlnu nesúhlasu. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka varoval, že akýkoľvek krok smerujúci k neutralite by znamenal automatické vystúpenie z NATO, a tým aj vážne ohrozenie bezpečnostných záujmov Slovenska. Kritici zdôrazňujú, že neutralita bez garancií kolektívnej obrany, ktorú poskytuje NATO, by bola z hľadiska bezpečnosti veľkým hazardom, pričom často spomínajú príklad Ukrajiny. Tá aj napriek svojej neutralite čelí od roku 2022 ozbrojenej agresii zo strany Ruska.
Strana Hlas zdôraznila, že Robert Fico bol jedným zo signatárov spoločného memoranda, v ktorom všetci najvyšší ústavní činitelia potvrdili jasné zahraničnopolitické ukotvenie krajiny v rámci NATO aj EÚ. Hlas vyhlásil, že sa od tohto záväzku rozhodne nemienia odchýliť a neutralitu považujú za krok späť v snahe zabezpečiť stabilitu a mier v krajine.
Zahraničná odozva a medzinárodné dôsledky
Výroky predsedu slovenskej vlády neostali bez odozvy ani v zahraničí. Tému neutrality a potenciálneho vystúpenia Slovenska z NATO začala intenzívne reflektovať aj zahraničná tlač, medzi inými aj renomovaná agentúra AP News. Zmienka o odstúpení z NATO vyvolala medzinárodnú debatu o geopolitickom smerovaní Slovenskej republiky.
Analytici tiež poukazujú na paradoxnú stránku neutrality. V prípade odchodu z NATO by Slovensko nepochybne muselo výrazne zvýšiť výdavky na svoju obranu. Bez záruky kolektívnej bezpečnosti by totiž muselo zabezpečiť dostatočné vlastné kapacity a investície na odradenie potenciálneho agresora. Oponenti Ficovho návrhu uvádzajú príklad severských krajín, Fínska a Švédska, ktoré po desaťročiach neutrality práve kvôli ruskej hrozbe svoje postoje zásadne prehodnotili a do NATO sa pričlenili.
Rusko na obzore premiérovej politiky
Výzva na neutralitu nie je pritom jediným krokom premiéra Fica, ktorý naznačuje jeho čoraz intenzívnejší príklon k Rusku. Premiér už dlhšie kritizuje navrhované opatrenia Európskej únie, ktoré predpokladajú ukončenie dovozu ruských energií do roku 2028. Fico varuje, že takéto opatrenie by mohlo viesť k nedostatkom zásob zemného plynu, výraznému nárastu cien energií a dokonca k vysokým finančným sankciám zo strany Gazpromu, ktoré uvádza v desiatkach miliárd eur.
Premiérove postoje čoraz viac narážajú na nesúhlas politických partnerov aj v rámci vládnej koalície, ktorí zdôrazňujú, že takého kroky by mohli mať vážne dôsledky nielen pre bezpečnostnú, ale aj ekonomickú stabilitu Slovenska a jeho postavenie na medzinárodnej scéne.
