Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva SR stále vyvoláva napätie medzi koalíciou a opozíciou. Poslanec Karol Galek zo SaS hovorí o takmer úplnom ochromení rezortu, zatiaľ čo ministerka hospodárstva a podpredsedníčka vlády Denisa Saková z Hlasu-SD zdôrazňuje, že škody sú obmedzené a podľa doterajších zistení nedošlo k úniku dát. Spor sa pritom odohráva v čase príprav adresnej štátnej pomoci za energie od roku 2026.
Opozícia varuje pred paralyzovaným úradom
Podľa Galeka situácia na ministerstve pripomína kolaps. Tvrdí, že po incidente museli úradníci odpojiť pracovné počítače a systémy skončili v režime karantény. Zamestnanci tak podľa neho nemôžu plnohodnotne plniť svoje úlohy, hoci rezort nedávno získal dôležitú úlohu pri administrácii tzv. energopomoci. Poslanec opisuje stav tak, že pracovníci môžu „len pozerať do vypnutých monitorov“ a upozorňuje, že obmedzenia môžu trvať celé týždne.
SaS sprostredkovala Galekove vyjadrenia v tlačovej správe, kde okrem iného kritizuje aj fungovanie call centra za 2,2 milióna eur. Podľa poslanca doposiaľ nepreukázalo primeraný prínos. Galek súčasne avizuje, že sa chystá na parlamentnú diskusiu k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a incident na ministerstve vníma ako ďalší argument proti kabinetu Roberta Fica.
Ministerstvo opisuje rýchlu reakciu
Informáciu o kybernetickom incidente na Ministerstve hospodárstva SR priniesol na začiatku decembra minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ zo Smeru-SD. Na sociálnej sieti uviedol, že na zásahu sa podieľa vládna jednotka CSIRT spolu s odborníkmi z tímu SK-CERT, pričom išlo o zásah priamo na serveroch rezortu. Zároveň oznámil, že podrobnejšie informácie nie je v tejto fáze vyšetrovania možné zverejniť, aby sa neohrozil ďalší postup bezpečnostných zložiek.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková po rokovaní vlády 3. decembra spresnila, že incident nastal v utorok 2. decembra. Uviedla, že útok trval len krátko a rezort podľa nej zareagoval včas. Vďaka tomu sa podľa ministerky podarilo zabrániť úniku informácií. Ministerstvo bezprostredne po zistení problému kontaktovalo Národný bezpečnostný úrad a špecialistov zo SK-CERT, ktorí začali preverovať priebeh útoku a zavádzať technické, personálne aj organizačné opatrenia, aby sa minimalizovalo poškodenie či zašifrovanie dát.
Rezort hospodárstva uvádza, že svoje systémy priebežne monitoruje a analyzuje rozsah škôd aj samotný priebeh incidentu. V oficiálnom stanovisku zdôrazňuje, že postupuje podľa zaužívaných bezpečnostných štandardov a zbytočne nestraší verejnosť. O ďalších zisteniach a výsledkoch vyšetrovania plánuje ministerstvo informovať prostredníctvom svojich oficiálnych komunikačných kanálov.
Dáta k energopomoci sú inde
Jednou z kľúčových otázok po útoku sú možné dosahy na pripravovanú energopomoc pre domácnosti. Ministerstvo hospodárstva preto upozornilo, že údaje potrebné na výpočet adresných dotácií na energie nespravuje jeho vlastný informačný systém. Všetky dáta, ktoré sú potrebné na určenie nároku, má mať pod kontrolou výlučne informačná infraštruktúra Ministerstva vnútra SR. Útok na rezort hospodárstva sa teda podľa oficiálnych informácií nedotkol databáz, ktoré budú rozhodujúce pre poskytovanie pomoci s energiami.
Od roku 2026 prídu adresné dotácie
Vláda Roberta Fica 3. decembra schválila nové nariadenia, ktoré výrazne menia systém podpory cien plynu, elektriny a tepla. Od roku 2026 už domácnosti nebudú mať nárok na lacnejšie energie automaticky. Štát bude pomoc poskytovať adresne, podľa výšky príjmov a veľkosti domácnosti. Rozhodujúcim kritériom sa stáva hranica 1 930 eur bonity. Domácnosti, ktorých bonita je pod touto sumou, budú mať nárok na energopomoc, keďže podľa ministerstva hospodárstva spĺňajú podmienku na cielenú podporu.
Neprehliadnite
Spôsob výpočtu bonity stanovuje zákon č. 260/2025 Z. z. Príjmy všetkých členov domácnosti za rozhodujúce obdobie sa spočítajú a následne sa vydelia koeficientom veľkosti domácnosti, ktorý sa ešte násobí 12 mesiacmi. Prvý člen nad 14 rokov má koeficient 1, každý ďalší dospelý 0,7 a dieťa do 14 rokov 0,5. Výsledná bonita sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta. Daňový poradca a bývalý minister práce Jozef Mihál upozorňuje, že pri takto nastavených pravidlách má napríklad jednočlenná domácnosť s príjmom 1 500 eur mesačne na energopomoc nárok, pretože jej bonita hranicu 1 930 eur nedosiahne.
Naopak, dvojčlenná domácnosť s kombinovaným mesačným príjmom 4 320 eur už podmienky nespĺňa, keďže vypočítaná bonita stanovenú hranicu presahuje. Mihál vo svojich analýzach podrobnejšie rozoberá, ako nové pravidlá dopadnú na rôzne typy domácností. Zavedenie bonitného princípu tak môže zásadne zmeniť okruh tých, ktorí od roku 2026 dostanú adresnú podporu na energie, zatiaľ čo pre iné skupiny domácností sa štátna pomoc skončí.
