Kamera na križovatke v britskom Kingstone spôsobila rozruch, keď za osem mesiacov vyzbierala viac ako 451-tisíc libier (510-tisíc eur) na pokutách. Tento výsledok dosiahla monitorovaním vodičov, ktorí zastavili na žlto označených krížoch, aj keď len na sekundu. Prísny systém pokutovania otvoril diskusiu o spravodlivosti a etike automatizovaných monitorovacích technológií.
Prísny dohľad a vysoké pokuty
Žlté kríže, známe ako „yellow box junctions“, boli zavedené s cieľom zabezpečiť plynulosť dopravy v hustých mestských oblastiach. Na vodiča ukladajú povinnosť vstúpiť do križovatky iba vtedy, ak ju môže opustiť bez zastavenia. Ak sa mu to nepodarí a jeho vozidlo zostane stáť na žltých čiarach, systém okamžite zaregistruje priestupok a automaticky vystaví pokutu vo výške 160 libier (181 eur).
Hoci cieľom týchto opatrení je minimalizovať zápchy, pre mnohých vodičov sú dôvodom frustrácie. Pokuty sa udeľujú bez ohľadu na kontext – ak sa vozidlo zastaví vinou kolóny pred ním, sankcii sa nevyhne. Táto bezohľadná aplikácia pravidiel priniesla britským samosprávam značné finančné prostriedky, čo posilnilo záujem inštalovať podobné systémy aj v iných mestách.
Rovnako prísne pravidlá v strednej Európe?
Podobné značenia existujú aj v Česku a na Slovensku, kde sú známe ako vodorovné značenie V12b. Ich účel zostáva rovnaký – zabrániť blokovaniu križovatiek. Avšak na rozdiel od britských miest, kde technológie fungujú nekompromisne, stredná Európa k tejto problematike pristupuje s menšou prísnosťou.
V Česku môžu vodiči za státie na vyznačenom úseku dostať pokutu vo výške 1 500 až 2 500 korún (62 – 103 eur), pričom tieto prípady sú zväčša riešené manuálne, nie automatizovane. Štatistiky o týchto priestupkoch sa nezbierajú systematicky a samotné mestské polície priznávajú, že sa im venujú iba v obmedzenej miere. Tento benevolentnejší prístup kontrastuje s britskými automatizovanými sankciami, kde vodič nemá žiadnu šancu na odpustenie ani za nepriaznivých okolností.
Diskusia o spravodlivosti
Implementácia moderných monitorovacích systémov v strednej Európe je síce v plienkach, no v budúcnosti by mohli mestá tieto modely prevziať. Tvrdenia britských samospráv, že prioritou je zlepšenie mobility, narážajú na skeptický názor verejnosti. Kritici upozorňujú, že vysoké finančné výnosy môžu byť hlavným motivátorom nasadzovania týchto systémov, čo vyvoláva otázky o ich etickom pozadí. Situácia je komplikovaná tým, že vodiči nie vždy môžu ovplyvniť, či sa ocitnú na krížoch, pričom zodpovednosť nesú výlučne oni.
V konečnom dôsledku zostáva otázkou, či automatizované systémy dokážu ponúknuť spravodlivé riešenie takého dynamického problému, ako je premávka. Nepochybne zvyšujú disciplínu na cestách, no zároveň prehlbujú tlak na vodičov, ktorí s takýmito systémami dennodenne zápasia.
