Aktuálne politické smerovanie Slovenska vzbudzuje silné reakcie nielen v domácom prostredí, ale už aj za hranicami krajiny. Vyjadrenia viacerých politických aktérov na čele s premiérom Robertom Ficom a predsedom SNS Andrejom Dankom totiž spôsobili vážne diplomatické napätie, ktoré ohrozuje vzťahy Slovenska s Európskou úniou, osobitne s Nemeckom. Na túto situáciu už reagovala aj skupina desiatok uznávaných verejných osobností otvoreným listom, adresovaným priamo nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi.
Významné osobnosti reagujú na politickú krízu
Nedávna výmena kritických názorov medzi slovenskými politickými predstaviteľmi a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom sa dostala na novú úroveň. Merz vyjadril znepokojenie nad dianím na Slovensku a dokonca sa nechal počuť, že ak súčasný vývoj v krajine bude pokračovať, iniciuje v Bruseli návrh na zastavenie eurofondov smerujúcich na Slovensko. Dôvodom je podľa kancelára odklon slovenskej vlády od spoločných európskych hodnôt a rastúca nevôľa rešpektovať dohodnuté pravidlá.
Na obdobie silných diplomatických sporov pohotovo zareagovali slovenské verejné osobnosti pod vedením známeho publicistu Štefana Hríba a advokáta Romana Kvasnicu. Desiatky prominentných mien podpísali otvorený list adresovaný kancelárovi Merzovi, v ktorom vyjadrujú hlbokú ľútosť nad správaním niektorých slovenských politikov. Autori listu tvrdia, že negatívne vyjadrenia predstaviteľov vládnej koalície a ich ostré reakcie voči partnerom z Nemecka nezodpovedajú postoju väčšiny slušných slovenských občanov.
Neprehliadnite
Signatári apelujú na zachovanie dobrých vzťahov, pričom vyzdvihujú historickú rolu Nemecka ako dlhoročného podporovateľa Slovenska. V liste vyjadrujú presvedčenie, že súčasná kríza je len dočasná a nezničí strategické partnerstvo oboch krajín v rámci EÚ. Osobnosti zároveň deklarujú nádej, že Slovensko ostane verné európskym hodnotám a zostane súčasťou európskej rodiny národov, kde práve spolupráca s Nemeckom predstavuje významnú ekonomickú, spoločenskú a bezpečnostnú istotu pre budúcnosť krajiny.
Spor s EÚ otvára otázku „slovexitu“
Situáciu vyhrocuje nový plán legislatívnych zmien, ktoré vláda prezentuje ako ústavné vymedzenie pojmov muž a žena, no v podstate by podľa odbornej verejnosti umožnil posilniť právomoci vlády nad záväznými nariadeniami EÚ. Experti upozorňujú, že takýto krok by Slovensku umožnil selektívne nedodržiavať európske právo, čo by mohlo viesť k vážnemu oslabeniu demokracie a zvýšeniu autoritárskych tendencií v krajine. Mimovládne organizácie zároveň varujú pred rastúcou stigmatizáciou LGBTI+ komunity, ktorú vláda údajne účelovo využíva ako nástroj na prehĺbenie rozdielov medzi Slovenskom a EÚ.
K polarizácii tiež prispieva predseda SNS Andrej Danko, ktorý otvorene naznačil možnosť odchodu krajiny z Európskej únie. Dankove slová, že EÚ je „žalár národov“, rozpútali široké diskusie a vniesli tému tzv. „slovexitu“ do mainstreamovej politickej diskusie. Podľa politických a ekonomických analytikov by však vystúpenie Slovenska z Európskej únie mohlo mať katastrofálne následky, predovšetkým v ekonomickej oblasti.
Neprehliadnite
Ekonomické dôsledky prípadného vystúpenia z Únie
Analytici zdôrazňujú, že Slovensko od vstupu do EÚ získalo na eurofondoch približne 42 miliárd eur, zatiaľ čo do spoločného rozpočtu odviedlo len 17 miliárd eur. Čistý prínos teda predstavuje zhruba 25 miliárd eur – v súčasnej hodnote peňazí je to dokonca 30 až 35 miliárd eur. Realizácia kľúčových projektov, ako sú diaľnice, železnice, školy, nemocnice či sociálne zariadenia, by bez európskej finančnej podpory nebola možná.
Odborníci okrem iného varujú, že opustenie EÚ by znamenalo potrebu značne zvýšiť zadlženie krajiny. Rozpočtový deficit by mohol narásť na úroveň 8 až 9 % HDP. Slovensko by bolo nútené financovať nový aj existujúci dlh s omnoho vyššími úrokmi, čo by štátnu kasu stálo dodatočnú miliardu eur ročne. Ak by sa Slovensko navyše vzdalo aj svojho členstva v NATO, rozpočtová záťaž by mohla prekročiť dokonca 10 % HDP. Výsledkom by bola situácia porovnateľná s finančnou krízou v Grécku.
Navyše by Slovensko prišlo aj o budúce rozvojové zdroje v objeme 13 až 15 miliárd eur, ktoré Únia plánuje poskytnúť krajine v nadchádzajúcich rokoch. Ročný príspevok Únie vo výške zhruba troch miliárd eur predstavuje približne 2 % súčasného HDP, ktorého výpadok by výrazne poškodil už aj tak stagnujúcu ekonomiku. Slovensko totiž čelí klesajúcej produktivite, nedostatku investícií a ubúdaniu obyvateľov. Odmietaním migrácie si navyše krajina zatvára dvere pred možným oživením na trhu pracovnej sily.
Zatiaľ čo verejné osobnosti aj odborní analytici bijú na poplach, slovenská vláda pokračuje vo svojich plánoch. Nasledujúce mesiace ukážu, či sa konflikt medzi Slovenskom a Európskou úniou podarí diplomaticky vyriešiť, alebo či budú rastúce politické spory reálne ohrozovať ekonomickú stabilitu krajiny.
