Francúzsko nečakane zmenilo svoj postoj a postavilo sa proti plánovanému zákazu dovozu ruského plynu, čím prekvapilo ostatné členské štáty Európskej únie. Tento krok predstavuje odklon od doterajšej podpory energetickej nezávislosti a naznačuje rastúce napätie v rámci EÚ, pokiaľ ide o budúcnosť energetickej politiky.
Odmietnutie legislatívy zo strany Francúzska
Francúzsko sa rozhodlo nepodporiť návrh legislatívy, ktorá by do roku 2028 ukončila dovoz ruského plynu. Podľa diplomatických zdrojov sú dôvodmi tejto zmeny nepriehľadné kontrolné mechanizmy a otázna vymožiteľnosť navrhnutých pravidiel. Francúzske ministerstvo energetiky navyše vyjadrilo obavy z právnych rizík a možných súdnych sporov s Ruskom, ak by sa narušili existujúce dlhodobé zmluvy.
Minister energetiky Marc Ferracci varoval pred potenciálnou zraniteľnosťou v zimných mesiacoch, ak by došlo k predčasnému ukončeniu kontraktov. Vládni predstavitelia zároveň upozorňujú na komplikácie spojené s adaptáciou na nové dodávky, ktoré by mohli ohroziť stabilitu francúzskeho energetického trhu.

Nejednotnosť členských štátov EÚ
Francúzsky postoj posilnil opozíciu voči zákazu a znepokojil krajiny, ktoré podporujú iniciatívu REPowerEU. Tá si kladie za cieľ znížiť závislosť Únie od ruských energií a rozvíjať domácu výrobu. Zatiaľ čo niektoré štáty, ako Nemecko a Poľsko, opakovane vyzývajú na rýchlu dekarbonizáciu a hľadanie alternatívnych zdrojov, iné, vrátane Slovenska a Maďarska, naďalej odmietajú zavádzanie prísnych opatrení voči Rusku.
Ku Francúzsku sa pridali aj Budapešť a Bratislava, čím vznikla koalícia krajín zastupujúcich približne 30 % populácie EÚ. Táto skupina už takmer dosiahla potrebnú blokovaciu menšinu v hlasovaní, keďže o legislatíve rozhoduje kvalifikovaná väčšina. Španielsko, ktoré dosiaľ zákon podporovalo, podľa niektorých diplomatov tiež zvažuje svoje ďalšie kroky.
Pochybnosti o kontrole a realizácii
Plánovaná legislatíva zavádza povinnosť povolení na všetky dovozy plynu do EÚ, pričom importéri by museli preukazovať podiel ruského plynu v dodávkach. Tento mechanizmus má zabrániť obchádzaniu zákazu, avšak Francúzsko ho označilo za byrokraticky náročný a v praxi takmer nemožný na kontrolu, najmä pri neštandardných formách dovozu ako LNG.
Európska komisia v reakcii na tieto obavy tvrdí, že cieľom je zabezpečiť integritu spoločného trhu a prispôsobiť sa súčasným geopolitickým výzvam. Navrhuje prechodné fázy a flexibilitu pre krajiny závislé od ruského plynu, čo by malo pomôcť zmierniť negatívne dopady. Problémom však zostáva nedostatok infraštruktúry na spracovanie LNG a absencia dlhodobých kontraktov s alternatívnymi dodávateľmi.
Rokovania o kompromisnom texte pokračujú a je pravdepodobné, že sa do programu Rady pre energetiku dostane upravená verzia návrhu. Európska komisia dúfa, že legislatíva bude schválená do konca budúceho roka, no vývoj okolo Francúzska a ďalších štátov naznačuje, že cesta k dohode bude zložitá.