Slovensko sa podľa najnovšej správy World Justice Project (WJP) za rok 2025 stalo krajinou s najväčším medziročným poklesom v indexe právneho štátu spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Kleslo na 36. miesto celosvetového rebríčka, pričom medzinárodní hodnotitelia upozorňujú na vážne problémy v oblasti kontroly vládnej moci, politických zásahov do justície a oslabenia základných práv občanov. Index právneho štátu, ktorý WJP každoročne zverejňuje, je kľúčovým ukazovateľom fungovania demokratických mechanizmov vo svetovom meradle.
Kríza právneho štátu v čísľach
V rámci hodnotenia jednotlivých krajín dosiahlo Slovensko skóre 0,64 bodu z jedného možného, čo predstavuje pokles o 2,3 percenta oproti predošlému roku. Tento prepad je najvýraznejší zo všetkých členských štátov Európskej únie. V regionálnom porovnaní krajín EÚ, EFTA a Severnej Ameriky sa Slovensko ocitlo na 26. mieste z 31. Horšie ako Slovensko dopadli iba Grécko, Bulharsko a Maďarsko, ktoré skončilo na poslednom mieste s hodnotením 0,50 bodu.
Zo susedných krajín sa najlepšie umiestnilo Rakúsko, ktoré obsadilo 12. miesto na svete, pričom Česko skončilo na 20. mieste a Poľsko na 32. Na opačnom konci rebríčka ako celok figurovala Venezuela, ktorá si udržala najnižšie hodnotenie spomedzi 143 krajín zapojených do analýzy WJP.
Kritické oblasti: sloboda, spravodlivosť a kontrola moci
Správa WJP vyzdvihla zhoršovanie situácie v troch kľúčových oblastiach na Slovensku: obmedzovanie vládnej moci, otvorenosť verejnej správy a ochrana základných ľudských práv. Oslabovanie bŕzd a protiváh v štátnych inštitúciách bolo sprevádzané znižovaním miery slobody názoru a prejavu, zhromažďovania a zapájania občanov do verejného života. Výrazne sa zhoršil aj stav nezávislého súdnictva, na ktoré podľa WJP rastie tlak politickej výkonnosti prostredníctvom neprimeraných zásahov.
Slovensko dosiahlo priemerné až podpriemerné výsledky vo väčšine aspektov hodnotenia právneho štátu. Konkrétne dosiahlo v kategórii obmedzenia vládnej moci 37. miesto, v oblasti absencie korupcie až 59. priečku a pri občianskom súdnictve 64. miesto. Na druhej strane stále vykazuje silnejšie výsledky v oblastiach ako poriadok a bezpečnosť, kde obsadilo 18. priečku, alebo otvorená verejná správa s 27. miestom na svete.
Potenciálne dôsledky pre Slovensko
Zhoršené hodnotenie právneho štátu môže mať vážne dôsledky pre krajinu na domácich aj medzinárodných úrovniach. Oslabovanie kontroly vládnych orgánov znižuje dôveru občanov v inštitúcie, zatiaľ čo pokles slobody prejavu a zhromažďovania obmedzuje možnosti verejnej diskusie a občianskej angažovanosti. Politické zasahovanie do súdnictva vnáša neistotu do práce súdov a môže narušiť dôveru investorov v stabilné podnikateľské prostredie.
Pokračujúci pokles v právnom štáte môže viesť k zvýšeniu miery korupcie, prehlbovaniu spoločenskej polarizácie a oslabeniu demokracie vo všeobecnosti. Na medzinárodnej scéne Slovensko riskuje poškodenie svojej reputácie a oslabenie svojej vyjednávacej pozície v európskych inštitúciách. Vzhľadom na varovania medzinárodných organizácií sa otázka obnovy základných princípov právneho štátu stáva pre Slovensko jednou z kľúčových výziev nasledujúcich rokov.
