Európa zažíva historický vzostup obranného priemyslu, ktorý je najvýraznejší od konca studenej vojny. Produkcia delostreleckej munície má podľa Európskej komisie vystúpiť do konca roka na 2 milióny kusov, čo predstavuje niekoľkonásobný nárast oproti úrovni spred ruskej invázie na Ukrajinu. Dynamický rast reflektuje úsilie členských štátov pripraviť sa na éru dlhodobej bezpečnostnej neistoty.
Masívne priemyselné reformy
Európska únia spustila bezprecedentnú transformáciu obranného priemyslu, ktorej centrom sa stal program ASAP. Táto iniciatíva bola navrhnutá tak, aby do budúceho roka dokázala uspokojiť až dvojnásobok aktuálnych potrieb regiónu. Z rozpočtu EÚ už prúdili stovky miliónov eur do modernizácie výrobných liniek a školení zamestnancov, čo výrazne urýchlilo rozšírenie kapacít. Výrobcovia hlásia, že počet vyrobených delostreleckých granátov sa oproti minulosti zvýšil viac než šesťnásobne.
K rastu prispeli aj zrýchlené procesy spustenia nových tovární, ktoré v mnohých prípadoch zahájili činnosť ešte pred kompletným dokončením infraštruktúry. Tento rýchly rozvoj by za bežných podmienok nebol možný. Navyše, program ASAP podporil nielen etablované obranné podniky, ale aj menších dodávateľov súčiastok a výbušnín. Výsledkom je tisíce nových pracovných miest, čím zbrojársky sektor výrazne posilnil lokálne ekonomiky naprieč Európou. Odborníci pripomínajú, že takýto rast pripomína skôr obdobie mobilizácie počas krízových situácií než bežné mierové obdobia.
Spoločné nákupy a strategický rozvoj
Členské štáty sa v reakcii na tieto zmeny zamerali na spoločné objednávky v hodnote približne 1,5 miliardy eur. Tento model, inšpirovaný nákupmi zdravotníckeho materiálu počas pandémie, má za cieľ zabezpečiť stabilitu dodávok výrobcom a zároveň obnoviť vyprázdnené armádne sklady. Podľa plánov EÚ by stratégia spoločného trhu so zbraňovými systémami mala prispieť k efektívnemu vývoju pokročilejšej vojenskej technológie.
EÚ zároveň plánuje rozšíriť tento model aj na iné oblasti, vrátane raketových systémov, delostreleckej techniky, protivzdušnej obrany a bezpilotných lietadiel. Ambície Bruselu pre budovanie strategickej sebestačnosti by mohli zahŕňať aj licenčný systém na podporu exportu vojenského materiálu do partnerských krajín mimo EÚ. Aktuálny trend ukazuje, že výrobcovia prechádzajú na dlhodobé stabilné kontrakty namiesto jednorazových objednávok, čo sektoru prináša predvídateľnosť pri plánovaní rozvoja.
Riziko to však predstavuje v prípade poklesu dopytu, preto niektoré krajiny skúmajú mechanizmy, ktoré by im umožnili reagovať flexibilne. Aj napriek možným rizikám experti očakávajú, že rast objemu investícií a technologická dominancia môžu Európe zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, a to nielen na vlastnom kontinente, ale aj v globálnom meradle.
