Európska únia pristúpila k významnému kroku v snahe o zníženie emisií skleníkových plynov v sektore dopravy, keď oznámila zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Rozhodnutie však narazilo na tvrdú kritiku nielen automobilového priemyslu, ale aj niektorých odborníkov, ktorí varujú pred možnými neplánovanými dôsledkami tohto ambiciózneho cieľa. Generálny riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz, Ola Källenius, zdôraznil, že takéto opatrenie môže mať negatívny vplyv na európsky automobilový trh aj samotnú klímu, ak nebude sprevádzané potrebnými zmenami infraštruktúry a podporou prechodných technológií.
Možný kolaps automobilového trhu
Jedným z hlavných rizík je potenciálny chaos na trhu tesne pred termínom zákazu. Podľa analytikov by mohol nastať masívny nárast dopytu po vozidlách so spaľovacím motorom, keď si ich spotrebitelia budú chcieť zabezpečiť predtým, než už nebudú na trhu dostupné. Tento krátkodobý boom by mohol mať paradoxne opačný účinok na klímu, keďže takéto masové nakupovanie by znamenalo predĺžené používanie áut, ktoré produkujú emisie.
Automobilový priemysel navyše upozorňuje na ekonomické a sociálne následky zákazu. Krajiny ako Slovensko, kde je automobilová výroba jedným z hlavných pilierov hospodárstva, by mohli čeliť výrazným ťažkostiam. Strata pracovných miest v tradičnej výrobe a rozpad subdodávateľských reťazcov sú len niektoré z rizík, ktoré zákaz prináša. V dôsledku by sa mohla zhoršiť konkurencieschopnosť európskych výrobcov oproti firmám z regiónov, ktoré ešte stále využívajú spaľovacie motory.

Nedostatočná infraštruktúra a dostupnosť elektromobilov
Jednou z kľúčových výziev je nepripravenosť infraštruktúry na plošné zavedenie elektromobility. Rozsiahle investície do nabíjacích staníc a modernizácie elektrických sietí sa ukazujú ako nevyhnutné. Existujú obavy, že ak tieto opatrenia nebudú realizované dostatočne rýchlo, výsledkom bude preťaženie siete a nedostatok zdrojov energie, ktoré musia byť zároveň ekologické, aby vôbec splnili zamýšľané klimatické ciele.
Vysoké ceny elektromobilov predstavujú ďalší výrazný problém. Pre nízkopríjmové domácnosti by mohli byť nové vozidlá úplne nedostupné, čo by mohlo prehĺbiť sociálne rozdiely a zhoršiť mobilitu najmä vo vidieckych oblastiach. Tento faktor ešte viac nabáda k potrebe systematickejšieho a inkluzívnejšieho prístupu k prechodu na elektrickú dopravu.
Hľadanie alternatív a budúcnosť priemyslu
Kritici tiež upozorňujú na riziko technologickej dominancie elektromobilov, ktorá by mohla brániť rozvoju iných ekologických riešení, akými sú vodíkové pohony alebo syntetické palivá. Práve tieto technológie by mohli byť riešením pre sektor dopravy, kde elektrické pohony nie sú priamo aplikovateľné, napríklad v nákladnej alebo diaľkovej doprave.
Európska únia si od zákazu spaľovacích motorov sľubuje nielen zníženie emisií, ale aj posilnenie energetickej nezávislosti. Elektrická energia môže byť vyrábaná lokálne, čím by sa eliminovala potreba dovozu ropy. Pre automobilový priemysel však stále ostáva kritickým bodom načasovanie a spôsob prechodu. Ak EÚ skombinuje svoje legislatívne opatrenia s efektívnou podporou infraštruktúry a vývoja nových technológií, môže sa jej plán transformácie stať vzorom pre ostatné regióny. Ak nie, riziká spojené s opatrením môžu zatieniť jeho potenciálne výhody.