Európska centrálna banka (ECB) pokračuje v prípravách na zavedenie digitálneho eura, avšak nový rozsiahly prieskum odhalil, že európska verejnosť k tejto inovácii prechováva len minimálny záujem. Až 19 000 respondentov zo všetkých kútov Európy potvrdilo, že uprednostňujú hotovosť a tradičné bankové produkty, pričom digitálne euro považujú v súčasnej situácii za nepotrebné.
Digitálne euro naráža na preferenciu tradičných platobných metód
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že väčšina Európanov nevidí žiaden konkrétny prínos, ktorý by ich motivoval aktívne využívať novú digitálnu menu. Pri hypotetickej otázke, akým spôsobom by si rozdelili sumu desaťtisíc eur, respondenti prejavili jasnú preferenciu súčasných finančných metód. Digitálnemu euru by bola ochotná väčšina obyvateľov prideliť iba minimálnu čiastku.
Napriek týmto jasným signálom zo strany populácie ECB neplánuje ustúpiť zo stanoveného plánu. Prezidentka ECB Christine Lagardeová pritom vyzvala Európsky parlament na urýchlené prijatie legislatívy nevyhnutnej pre definitívne spustenie digitálneho eura, ktorého termín bol stanovený na november 2025. ECB na tieto účely uvoľnila aj nemalé prostriedky vo výške viac ako 1,3 miliardy eur.

Obavy zo straty súkromia a kontroly finančných transakcií
Zatiaľ čo digitálne euro získava podporu u niektorých politických predstaviteľov, analytici viacerých centrálnych bánk a experti na finančnú bezpečnosť otvorene vyjadrujú obavy týkajúce sa ochrany súkromia občanov. Tí varujú, že centralizovaná digitálna mena by mohla značne posilniť možnosti monitorovania a kontroly finančných transakcií zo strany štátu.
Osobitnou témou je riziko zániku hotovosti. Kritici upozorňujú, že zavedenie digitálneho eura by v krajnom prípade mohlo viesť až k úplnému potlačeniu hotovostných platieb, čoho dôsledkom by bol bezprecedentný zásah do súkromia a osobnej ekonomickej slobody obyvateľov. S tým súvisí aj možnosť zavádzania negatívnych úrokových sadzieb priamo na digitálne úspory, čo by znamenalo ich postupnú stratu hodnoty.
Tieto obavy sú obzvlášť prítomné v krajinách západnej Európy, predovšetkým v Nemecku, kde stále viac ako polovica všetkých transakcií na predajných miestach (51 %) prebieha v hotovosti. Táto výrazná preferencia tradičných platobných metód zdôrazňuje aktuálne rozpory medzi zámermi ECB a prioritami európskych spotrebiteľov.
Geopolitický kontext digitálneho eura vyvoláva nové otázky
Zavedenie digitálneho eura má však aj jasnú geopolitickú dimenziu, ktorá si vyžaduje hlbšie preskúmanie. Po nedávnom vstupe Bulharska do eurozóny sa politická podpora pre digitálnu menu na úrovni európskych autorít zvýšila, no zároveň vyvolala pochybnosti o menovej stabilite rozšíreného bloku krajín. Bulharsko totiž naďalej čelí nižším ekonomickým ratingom ako krajiny mimo eurozóny, napríklad Česká republika, ktorá si stále ponecháva svoju vlastnú menu.
Tieto faktory vyžadujú, aby krajiny, ktoré uvažujú o budúcom vstupe do eurozóny, ako napríklad Česká republika, dôkladne zvážili dôsledky súvisiace s prijatím digitálnej formy spoločnej meny. Experti zdôrazňujú, že nastal čas na otvorený celoeurópsky dialóg, ktorý by dôkladne zhodnotil prínosy digitálneho eura oproti jednoznačne komunikovaným a veľmi reálnym rizikám.
Ak ECB nebude schopná jasne identifikovať a komunikovať konkrétne výhody novej digitálnej meny, jej zavedenie môže čeliť nielen verejnému odmietaniu, ale aj širším otáznikom týkajúcim sa dôvery v spoločné európske inštitúcie. Rozhodujúcim faktorom úspechu digitálneho eura tak zostáva schopnosť európskych inštitúcií verejnosť uistiť o relevantnosti a bezpečnosti tohto ambiciózneho projektu.