Slovenská vláda pripravuje opatrenia na riešenie problému fiktívnych živností, ktoré sú na Slovensku rozšírenejšie ako v akejkoľvek inej krajine Európskej únie (EÚ). Podľa údajov Európskej agentúry práce (ELA) tvorí tento typ zamestnania až 12 % zarábajúcich Slovákov. Nová legislatíva má zamedziť zabiehaniu praxe, keď sa štandardné pracovné vzťahy obchádzajú cez systém živností.
Živnosti namiesto trvalých pracovných pomerov
Fiktívne živnosti nahrádzajú trvalé pracovné pomery najmä na pozíciách v stavebníctve, reštauráciách či v priemysle. Nie je výnimočné, že v jednej firme a na totožnej pozícii pracuje zamestnanec na trvalý pracovný pomer vedľa kolegu, ktorý vykonáva tú istú činnosť, ale ako živnostník. Ide o nelegálnu prax, ktorú podľa zamestnávateľov niekedy vyžadujú samotní zamestnanci. U fiktívnych živností totiž dochádza k výraznému zníženiu daňového zaťaženia a odvodov v porovnaní so štandardným pracovným pomerom.
Napriek tomu fiktívni živnostníci prichádzajú o viaceré výhody a benefity, ktoré plynú z pracovnej zmluvy. Nemajú napríklad nárok na platenú dovolenku ani na rôzne výhody zo systému sociálneho poistenia. Odborníci upozorňujú, že takáto forma zamestnávania môže byť krátkodobo výhodná, ale z dlhodobého hľadiska ochudobňuje samotných zamestnancov.
Plánované zmeny v legislatíve
Rezort práce už predstavil návrhy na sprísnenie kontrol a pokút proti tejto praxi. Jedným z opatrení bude zmena v definovaní pracovných podmienok, pričom sa z tohto zoznamu vypustí znak pracovného času, ktorý doteraz musela inšpekcia dokázať, aby bol vzťah považovaný za závislú prácu. Táto úprava zjednoduší proces dokazovania a umožní lepšie postihovať prípady fiktívneho zamestnávania.
Okrem toho Slovensko zvažuje zavedenie užšej spolupráce medzi inštitúciami ako finančná správa a inšpektoráty práce. Takéto opatrenia majú potenciál priniesť milióny eur do štátneho rozpočtu, čo ministerstvo financií považuje za významný vedľajší efekt kontroly fiktívnych živností.
Medzinárodný rozmer problému
Problematika fiktívnych živností nie je obmedzená len na Slovensko. Priemerný podiel samostatne zárobkovo činných osôb na vyslaných pracovníkoch v EÚ je približne 5 %, zatiaľ čo na Slovensku tento podiel dosahuje takmer polovicu. To zvyšuje potrebu medzinárodnej spolupráce, aby sa kontrola fiktívnych živností stala efektívnejšou. V niektorých krajinách, ako napríklad v Španielsku, sa už ukázalo, že samotné pokuty nestačia, a preto sa odporúča realizovať najmä informačné kampane na zvýšenie povedomia medzi živnostníkmi.
V Českej republike sa pracuje na riešeniach ako zdieľanie údajov medzi jednotlivými inštitúciami na legislatívnej báze, ktoré by sa mohli preniesť aj do Slovenska. Súčasný stav ukazuje, že koordinácia na národnej aj európskej úrovni bude nevyhnutná pre efektívne riešenie tohto problému.
