Štát sa rozhodol pre významný krok v rámci konsolidácie verejných financií – zrušenie niektorých sviatkov vrátane Dňa boja za slobodu a demokraciu 17. novembra ako dňa pracovného pokoja. Očakával sa zvýšený ekonomický prínos vďaka vyššej produktivite, no tento plán naráža na nečakané prekážky a odpor zamestnávateľov. Mnohé firmy v súkromnom sektore sa rozhodli ignorovať tento krok vlády a udelili svojim zamestnancom platené voľno ako prejav rešpektu voči hodnotám slobody a demokracie.
Firmy udávajú tón hodnotám slobody
Viacero veľkých spoločností oznámilo udelenie plateného voľna svojim pracovníkom práve na 17. november. Najväčšia banka na Slovensku, Slovenská sporiteľňa, sa zaviazala umožniť tento benefit vyše 3 500 zamestnancom. Podobný krok spravila aj poisťovňa Generali. Aj ďalšie veľké spoločnosti vrátane VÚB banky dali svojim zamestnancom voľno, hoci len na pol dňa. Výnimkou nie sú ani IT firmy ako Asseco Central Europe, Lenovo či Datalan, ktoré dôrazne poukazujú na to, že bez slobody a demokracie by moderné podnikateľské prostredie neexistovalo. Medzi firmy, ktoré sa pripojili k tejto iniciatíve, patria aj Schneider Electric, Curaprox či vydavateľstvo Ringier.
Nie sú to len veľkí hráči – k iniciatíve sa pridávajú aj menšie firmy. Argumentujú, že podpora demokratických hodnôt nemusí priamo súvisieť s ekonomikou, ale posilňuje dôveru zamestnancov vo firmu. Paralelne niektoré vysoké školy, napríklad Univerzita Komenského, poskytli študentom voľno v súvislosti s Medzinárodným dňom študentstva.
Dopad na štátny rozpočet je otázny
Vláda predpokladala, že zrušenie viacerých sviatkov prinesie štátnemu rozpočtu vyše 200 miliónov eur ročne. Tento odhad však odborníci z praxe spochybňujú. Analytici upozorňujú, že reálny prínos bude oveľa nižší, v rozmedzí 100 až 130 miliónov eur. Skúsenosti z iných krajín, ako napríklad Dánska, ukazujú, že zrušenie sviatkov neprináša vždy očakávané výnosy – zamestnanci si aj tak čerpajú dovolenku, prípadne firmy nevyužijú zvýšený pracovný čas pre nízke objednávky.
Ďalší problém reprezentujú náklady spojené s chybnou legislatívou, ktorá sa pri rušení konkrétnych sviatkov nevyhla právnym nedostatkom. Zákon, ktorý stanovuje, že 8. máj a 15. september roku 2026 nebudú dňami pracovného pokoja, neuvádza jednoznačné pravidlá o príplatkoch za prácu v tieto dni. Podľa súčasnej legislácie by zamestnanci mali nárok na 100 % sviatočný príplatok, čo by pre štát i firmy znamenalo značné finančné náklady. Výsledkom môže byť snaha zamestnávateľov obísť tento problém a nariadiť zamestnancom dovolenky, čím by však stratil zmysel pôvodný zámer vlády na zvýšenie produktivity.
Zmeny prichádzajú narýchlo a bez diskusie
Celá situácia poukazuje na dôsledky narýchlo prijatých legislatívnych opatrení, ktoré nie sú dostatočne premyslené ani konzultované s odborníkmi či verejnosťou. Zrušenie sviatkov malo byť spôsobom, ako oživiť ekonomiku, no nejasnosti ohľadom príplatkov, ako aj odpor zo strany zamestnávateľov, naznačujú, že ide o iniciatívu s otázne efektívnymi výsledkami. V konečnom dôsledku môže byť toto opatrenie namiesto plánovanej finančnej injekcie len ďalšou záťažou pre zamestnávateľov aj štát.
