Členské štáty Európskej únie (EÚ) naliehajú na Európsku komisiu, aby urýchlene uzavrela obchodnú dohodu so Spojenými štátmi americkými a zabránila tak ďalšej eskalácii obchodných sporov. Diplomatické zdroje z Bruselu uvádzajú, že väčšina krajín je pripravená akceptovať aj menej výhodné podmienky, aby predišla dodatočným ekonomickým škodám spôsobeným americkými sankciami.
Európsky priemysel ohrozuje plánované zvýšenie ciel USA
USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa už zaviedli clá vo výške 25 % na oceľ, hliník, automobily a automobilové diely dovážané z Európy. Tieto opatrenia už vážne zaťažili európske podniky a narušili obchodné vzťahy. Situácia by sa však mohla rapídne zhoršiť, pretože Amerika plánuje zaviesť ďalšie, tzv. recipročne clá vo výške 10 % na väčšinu zvyšného európskeho tovaru dovážaného do USA. Ak sa dohoda medzi Washingtonom a Bruselom nedosiahne do stanoveného termínu 9. júla, americké clá by mohli dramaticky vzrásť na úroveň až 50 %.
Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ, je výrazne zasiahnuté neistotou okolo zahraničného obchodu. Nemecký priemysel je silne orientovaný na export do Spojených štátov, preto narastajúce clá vytvorili v krajine negatívne podnikateľské prostredie. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nedávne zníženie prognózy rastu nemeckého hospodárstva zo strany Spolkového zväzu nemeckého priemyslu (BDI). Podnikatelia a exportéri pociťujú čoraz väčšiu neistotu, ktorá môže ďalej ovplyvniť ich konkurenčnú schopnosť na globálnom trhu.
EÚ má pripravené odvetné opatrenia voči USA
Európska únia zatiaľ pristupuje k otázke amerických ciel opatrne, no zároveň pripravuje obranné mechanizmy v prípade ďalšieho vyostrovania sporu. Brusel už skôr oznámil, že je pripravený zaviesť odvetné clá na americké produkty v hodnote približne 21 miliárd eur. Zavedenie týchto opatrení je však dočasne pozastavené v snahe dosiahnuť požadovaný kompromis. Únia disponuje aj dodatočnými opatreniami, ktorých celková hodnota by v prípade ďalšej eskalácie obchodného konfliktu s USA mohla narásť až na rekordných 95 miliárd eur. Toto opatrenie by zasiahlo ešte širší sortiment amerického dovozu.
Ďalším potenciálnym nástrojom proti negatívnym dopadom americkej politiky súvisiacej s clami je zavedenie digitálnej dane. Tento krok by cielil najmä na veľké americké technologické spoločnosti, predovšetkým Google (Alphabet) a Facebook (Meta Platforms). Práve digitálna daň je z pohľadu Európskej komisie považovaná za najefektívnejší spôsob vyváženia hospodárskych škôd v prípade, že nedôjde k dohode s USA v blízkej budúcnosti.
Obchodný spor ohrozuje aj slovenskú ekonomiku
Aktuálny vývoj v obchodnom konflikte medzi EÚ a USA môže priamo zasiahnuť ekonomiku všetkých členských krajín, pričom Slovensko nie je výnimkou. Automobilový priemysel, ktorý má výrazný podiel na slovenskom HDP, by bol novými clami najviac ohrozený. Zavedenie vyšších amerických ciel by preto pre Slovensko mohlo znamenať výrazný pokles exportných príležitostí a zníženie konkurencieschopnosti na svetových trhoch.
Z tohto pohľadu je mnohými európskymi krajinami uprednostňovaná aj menej priaznivá obchodná dohoda pred nepredvídateľnou a finančne náročnejšou eskaláciou konfliktu. Súčasná situácia si preto vyžaduje urýchlene diplomatické rokovania s cieľom nájsť kompromis prijateľný pre obe obchodné strany, ktorý by zabezpečil ekonomickú stabilitu nielen pre Nemecko, ale aj pre menšie európske krajiny závislé od exportu ako Slovensko.
