Len približne pätina obyvateľov Európskej únie si dnes odkladá peniaze v zamestnaneckých dôchodkových programoch a ešte menej ľudí má vlastné súkromné dôchodkové produkty. Európska komisia preto členské štáty vyzýva, aby výrazne posilnili doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré má podľa nej pomôcť udržať životnú úroveň budúcich penzistov a zároveň odľahčiť tlak na priebežné štátne systémy.
Komisárka pre finančné služby Mária Luís Albuquerque pripomína, že štátne dôchodky ostávajú základnou oporou starobného zabezpečenia vo všetkých krajinách EÚ, no bez dodatočných foriem sporenia bude čoraz ťažšie garantovať, aby ľudia na penzii nestratili výraznú časť príjmu. Dôvodom je najmä starnutie populácie a zmeny na trhu práce, kde pribúdajú neštandardné formy zamestnania a prerušované kariéry.
Viac úspor, viac investícií
Podľa informácií, na ktoré upozornil portál EuroNews, chce Európska komisia dosiahnuť, aby mali občania jednoduchší prístup k vytvoreniu „primeraného“ dôchodkového príjmu. Súčasne plánuje časť týchto dlhodobých úspor nasmerovať k strategickým prioritám únie. Patrí medzi ne obrana, bezpečnosť, digitálna infraštruktúra aj zelená transformácia európskej ekonomiky.
Komisia hovorí o mobilizácii nevyužitého potenciálu bankových vkladov, ktoré dnes často ležia na účtoch s nízkym zhodnotením. Cieľom je, aby kapitál, ktorý si ľudia odkladajú na dôchodok, lepšie podporoval dlhodobé investície v rámci EÚ a súčasne im priniesol stabilnejší budúci príjem. Nejde pritom o nahradenie štátnych penzií, ale o ich systematické doplnenie.
Prečo priebežný systém nestačí
Vo väčšine členských štátov funguje starobné zabezpečenie priebežne. Aktuálne pracujúci odvádzajú príspevky, z ktorých sa financujú súčasné dôchodky. Tento model je citlivý na vývoj demografie aj trhu práce. Ak klesá počet ľudí v produktívnom veku a pribúda penzistov, priebežný systém sa musí prispôsobiť zvyšovaním odvodov, znižovaním výšky dôchodkov alebo posúvaním veku odchodu do penzie.
Komisia upozorňuje, že riziká budúcich penzií rastú najmä pri prerušovaných kariérach a neštandardných formách zamestnania. Výrazne sa to týka žien, ktoré častejšie prerušia prácu pre starostlivosť o deti či blízkych. Rodový dôchodkový rozdiel v EÚ dnes dosahuje 24,5 percenta, čo znamená, že ženy poberajú v priemere o takmer štvrtinu nižší dôchodkový príjem ako muži.
Brusel zároveň poukazuje na problém zrozumiteľnosti. Mnohí ľudia podľa Komisie len ťažko zistia, „na čo budú mať v budúcnosti nárok“. Zložité pravidlá a nejasné informácie vedú k tomu, že rozhodnutie začať si sporiť na penziu ľudia odkladajú, hoci práve skorý začiatok je pre výšku úspor kľúčový.
Automatické prihlásenie a online prehľad
Jedným z nástrojov, ktoré Brusel odporúča, je automatické prihlásenie zamestnancov do doplnkových dôchodkových plánov s tým, že každý má právo z takého programu dobrovoľne vystúpiť. Mária Luís Albuquerque vysvetľuje, že takýto systém pomáha prekonať prirodzenú ľudskú tendenciu odkladať nepríjemné finančné rozhodnutia, pričom stále rešpektuje osobnú slobodu jednotlivca.
Automatický vstup do schém podľa Komisie vedie k tomu, že ľudia začnú sporiť skôr, pravidelnejšie a v menších sumách, čo je pri dlhom investičnom horizonte výhodné. Vlády by navyše mali občanom sprístupniť prehľadné online nástroje, ktoré zobrazia odhad budúceho dôchodku, aktuálnu výšku úspor aj stav celého systému. Lepší prehľad má pomôcť tomu, aby sa ľudia vedeli kvalifikovane rozhodnúť a prípadne upraviť svoje vklady.
Účasť je stále nízka
Podľa Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodky EIOPA zostáva zapojenie Európanov do pracovných dôchodkových schém nízke a medzi štátmi je veľmi nerovnomerné. Len asi pätina obyvateľov EÚ si spori v zamestnaneckých programoch a menej než každý piaty človek vlastní osobný dôchodkový produkt. Komisia preto chce, aby boli ponuky jednoduchšie, porovnateľnejšie a zrozumiteľnejšie.
Členské štáty a zamestnávatelia majú podľa odporúčaní EK možnosť postupne zavádzať automatické schémy a zároveň zjednodušiť prístup k osobným dôchodkovým produktom. Komisia zdôrazňuje aj potrebu lepšie vysvetliť riziká, ktoré vyplývajú z nečinnosti. Občanom odkazuje, že najväčšiu šancu na dôstojný dôchodok majú vtedy, keď začnú sporiť včas, robia to pravidelne a rozumne rozkladajú svoje investície, najmä v krajinách s napätým priebežným systémom a nepriaznivými demografickými trendmi.
