Obyvatelia krajín platiacich eurom by mohli najskôr okolo roku 2029 získať nový spôsob platenia. Digitálne euro má doplniť hotovosť a účty v bankách a umožniť ľuďom uložiť si časť peňazí priamo v systéme štátu. Peniaze by boli vedené v štátnej digitálnej peňaženke, nie v komerčnej banke. Odborníci hovoria o lacnejších a bezpečnejších transakciách, zároveň však upozorňujú na citlivú tému ochrany súkromia.
Nová elektronická podoba eura
Digitálne euro sa pripravuje ako elektronická verzia súčasného eura, nejde teda o úplne novú menu. Vydávať ho má Európska centrálna banka a obyvatelia by ho používali súbežne s hotovosťou a s peniazmi na účtoch v komerčných bankách. Časť financií by si tak ľudia uložili do štátnej digitálnej peňaženky, pravdepodobne vo forme mobilnej aplikácie, cez ktorú by sa dali priamo v systéme centrálnej banky realizovať platby aj bezpečne uchovávať peniaze.
Finančná skupina Partners pripomína, že celý projekt je stále len v prípravnej a testovacej fáze. K reálnemu nasadeniu do praxe môže podľa doterajších plánov dôjsť najskôr v roku 2029. Do tohto termínu sa musí dokončiť legislatívny proces v Európskej únii a prebehnú skúšky v jednotlivých krajinách. Odborník na osobné financie Erik Babušiak z Partners predpokladá, že pre bežného človeka pôjde jednoducho o ďalší spôsob, ako bezpečne platiť a uchovávať hodnotu priamo prostredníctvom centrálnej banky.
Štátna peňaženka a platby so štátom
Pripravovaná digitálna peňaženka by mala okrem bežných nákupov zvládnuť aj platby smerom k štátu. Uvažuje sa napríklad o úhradách daní či odvodov, ktoré by sa vysporiadali priamo s verejným sektorom bez potreby presunov medzi komerčnými bankami. Takéto riešenie by mohlo podľa odborníkov skrátiť čas spracovania platieb a znížiť transakčné náklady, pričom pri každodenných operáciách prichádza do úvahy aj úplná bezplatnosť.
Domácnosti by navyše profitovali z vyššej miery bezpečnosti, keďže digitálne euro by plne garantovala centrálna banka. Pre ľudí, ktorí chcú mať časť úspor mimo komerčného bankového sektora, môže byť tento nástroj zaujímavý najmä v obdobiach ekonomickej neistoty. Štátu a firmám zasa riešenie sľubuje rýchlejší tok peňazí, efektívnejšie vyplácanie sociálnych dávok a presnejšiu evidenciu aj výber daní.
Súkromie, bezpečnosť a dopad na banky
Pri digitálnom eure sa okamžite otvára aj otázka ochrany osobných údajov. Časť verejnosti sa obáva, že štát by mohol vidieť prakticky každý pohyb na digitálnej peňaženke občanov. Európska centrálna banka opakovane zdôrazňuje, že jej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň súkromia, predovšetkým pri menších transakciách. Technologickým riešeniam, ktoré by mali zabrániť nadmernému sledovaniu, sa preto venuje veľká pozornosť už v prípravnej fáze projektu.
Výzvou má byť aj samotné zabezpečenie systému proti kybernetickým útokom, keďže pôjde o infraštruktúru s celoeurópskym významom. Diskusia prebieha aj o tom, ako digitálne euro ovplyvní komerčné banky. Ak by veľká časť obyvateľov presunula výrazné sumy zo svojich účtov do štátnej digitálnej peňaženky, bankám by sa mohli znížiť objemy vkladov. To by následne mohlo obmedziť ich schopnosť poskytovať úvery a zmeniť spôsob, akým dnes funguje celý bankový sektor.
