Slovensko sa čoskoro zaradí medzi krajiny Európskej únie s najvyšším zdanením práce, pričom podľa odhadov bude daňová a odvodová záťaž zamestnancov nad hranicou 39 % už do roku 2026. Tento vývoj robí zo Slovenska jedného z lídrov v regióne, čo sa týka drahých pracovných miest, a približuje krajinu historickému rekordu. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je tento trend dôsledkom dlhodobého systematického zvyšovania daní a odvodov bez výrazných reforiem.
Rastúca daňová záťaž na mzdy
Od 2000-ych rokov sa implicitná sadzba zdanenia práce na Slovensku zvýšila z 35 % na viac ako 38 %, pričom sa očakáva ďalší nárast. Ak tento trend bude pokračovať, do roku 2026 by mohla dosiahnuť hodnotu 39,8 %, čo je o šesť percentuálnych bodov viac než priemer Európskej únie. Daňové a odvodové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov sa má do roku 2026 vyšplhať na 20,5 % HDP, čo predstavuje nové maximum.
Vládna politika pritom stavila prevažne na zvyšovanie príjmov cez dane a odvody, pričom škrty vo verejných výdavkoch dostali minimálnu prioritu. Tento prístup síce prináša rýchle zlepšenie verejných financií, ale má negatívny efekt na zamestnanosť a konkurencieschopnosť ekonomiky, varujú analytici. Slovenský model fiškálnej konsolidácie podľa odborníkov presúva finančné bremeno na tvorcov pracovných miest, čím oslabuje trh práce a vytvára dodatočnú finančnú záťaž pre podniky i zamestnancov.
Alternatívy a medzinárodné odporúčania
Európska únia a OECD opakovane odporúčajú krajinám zmierniť zdanenie práce a namiesto toho sa sústrediť na dane zo spotreby, majetku a environmentálneho zaťaženia. Slovensko sa však vydalo presne opačnou cestou. Viaceré nové opatrenia, napríklad vyššie sadzby zdravotného poistenia, zrušenie stropov pre sociálne odvody a zavedenie vyšších daňových pásiem, len prehĺbili existujúci problém.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že ide o štrukturálny posun, ktorého zmenu bude veľmi ťažké dosiahnuť. Na rozdiel od niektorých susedných štátov, ktoré prijali reformy na zníženie daňového bremena práce, Slovensko naďalej zvyšuje svoje povinné odvody. Tento prístup zaťažuje zamestnancov a zamestnávateľov, znižuje motiváciu zlepšovať zamestnanosť a môže oslabovať dlhodobý ekonomický rast krajiny.
Možnosti pre budúcnosť
Ak sa Slovensko urýchlene nepustí do reforiem, podľa analytikov sa o niekoľko rokov ocitne medzi piatimi krajinami s najvyššou daňovou záťažou na mzdy v rámci únie. Hlavnou otázkou zostáva, či vláda bude ochotná presunúť daňové bremeno z práce na iné zložky príjmov, vrátane daní zo spotreby alebo environmentálnych poplatkov. Táto strategická zmena by však vyžadovala politickú odvahu a schopnosť meniť zaužívané pravidlá.
Zatiaľ čo reformy sú v dohľadnej dobe málo pravdepodobné, zamestnanci a podniky budú čeliť rastúcemu zaťaženiu ešte ďalšie roky. Slovensko si tak posilňuje povesť krajiny, kde sa práca stáva drahšou rýchlejšie než akékoľvek iné zdroje príjmov. Či sa podarí tento trend zvrátiť, ukážu nasledujúce rozpočtové kroky a úspešnosť reformných snáh v rámci fiškálnej politiky.
