Kontroverzia okolo bývalej poslankyne Romany Tabak, ktorá bola počas jazdy na elektrickej kolobežke spozorovaná so svojím maloletým synom, opäť rozvírila diskusiu o bezpečnosti tohto čoraz populárnejšieho spôsobu dopravy. Prípad upozornil nielen na porušovanie pravidiel, ale aj na absenciu potrebných opatrení na predchádzanie úrazom v súvislosti s týmto dopravným prostriedkom.
Prísnejšie pravidlá na obzore?
Jazda viacerých osôb na jednej elektrickej kolobežke je na Slovensku zakázaná od decembra 2019. Zákon tiež stanovuje, že kolobežky nemôžu používať osoby mladšie ako 15 rokov. Napriek týmto pravidlám incident s Romanou Tabak opäť odhalil medzery v dodržiavaní bezpečnostných predpisov a sprísnenie pravidiel je preto čoraz častejšou témou.
Ministerstvo vnútra už reagovalo konkrétnymi opatreniami. Od decembra 2025 plánuje zakázať elektrické kolobežky, ktorých rýchlosť prekročí 25 km/h. Dôvodom je nelegálna úprava týchto zariadení zo strany používateľov, ktorá spôsobuje zvýšené riziko nehôd. Firmy ako Bolt medzitým pristupujú k vlastným opatreniam a napríklad v prípade Romany Tabak bol jej účet deaktivovaný.
Ignorovanie rizík a zdravotné dôsledky
Národné centrum zdravotníckych informácií pravidelne poukazuje na nárast úrazov z elektrických kolobežiek, najmä počas letných mesiacov. Najzávažnejšie sú poranenia hlavy, pričom práve absencia prilby zásadne zvyšuje riziko vážnych zranení či dokonca ohrozenia života. Použitie prilby by mohlo znížiť toto riziko o viac než dve tretiny, no dospelí jazdci na Slovensku na jej nosenie nie sú povinní.
Elektrické kolobežky majú kvôli svojej konštrukcii obmedzenú stabilitu, najmä na nerovných povrchoch, ako sú obrubníky alebo koľajnice. Pri rýchlosti 25 km/h pád často vedie k vážnym zraneniam hlavy, tváre či horných končatín. Tieto úrazy sú na traumatologických oddeleniach bežnou rutinou a prípady vnútrolebečného krvácania či zlomenín tvárových kostí patria k najzávažnejším.
Finančná zodpovednosť ako riešenie?
Odborníci na urgentnú medicínu kritizujú nielen samotných jazdcov, ale aj aktuálny legislatívny rámec. Napriek edukatívnym kampaniam je podľa odborníkov nedostatok prevencie vážnym problémom. Navrhuje sa preto zavedenie spoluúčasti pacientov na liečebných nákladoch v prípadoch, keď k úrazom došlo pri rizikových aktivitách bez použitia ochranných pomôcok, ako je napríklad prilba. Tento model už úspešne funguje v Rakúsku a jeho zavedenie na Slovensku by mohlo motivovať ľudí k zodpovednejšiemu správaniu.
Hoci Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ neuvažuje o legislatívnych zmenách v tejto oblasti, narastajúci počet úrazov a problémy spojené s rýchlosťou kolobežiek naznačujú, že aktuálne pravidlá už nemusia postačovať. Diskusie o sprísnení opatrení tak zostávajú na stole ako nevyhnutná cesta, ktorou by sa mohli ubrať slovenské úrady v najbližších rokoch.
