Nedostatok plynu na Slovensku, ktorý krajina intenzívne riešila už od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine, opäť vyvoláva otázky energetickej bezpečnosti. Výpadok ruských dodávok v tohtoročnej sezóne priniesol neistotu ohľadom dostupnosti zemného plynu. Štátny podnik SPP však tvrdí, že situáciu zvláda a počas nadchádzajúcej zimy výpadky nehrozia.
Kapacity zásobníkov ohrozovali stabilitu dodávok
Situácia na jar nevyzerala optimisticky. Naplnenie slovenských plynových zásobníkov koncom mája dosahovalo len približne 38 percent ich celkovej kapacity, čo predstavovalo približne 13,4 TWh plynu. Podobne nízka úroveň zásob nastala naposledy v roku 2021 počas pandémie COVID-19. Vážnejší stav sa však objavil ešte v roku 2022, bezprostredne po začiatku ukrajinského konfliktu, keď Slovensko zaznamenalo rekordný pokles dostupných zásob.
Slovenská vláda preto prijala opatrenie zaväzujúce SPP, aby do 1. novembra 2025 zabezpečilo najmenej 17,754 TWh zásob plynu, čím by bola zachovaná dostatočná rezerva počas vykurovacej sezóny. SPP deklarovalo, že do konca októbra tohto roka naplní svoje zásobníky na 100 percent ich kapacity. Spoločnosť momentálne intenzívne zabezpečuje vtláčanie plynu do zásobníkov s cieľom udržať stabilitu dodávok aj v prípade ďalších výpadkov.

Na zaistenie plynulosti dodávok SPP využíva nielen tradičné trasy cez Rakúsko, Maďarsko a Českú republiku, ale aj flexibilné obchodné transakcie známe ako swapové operácie. Tie umožňujú presuny plynu bez potreby jeho fyzického premiestňovania, čím spoločnosť dokáže efektívne reagovať na výkyvy v dostupnosti a spotrebe komodity.
Európska únia pomáha, no objemy plynu treba výrazne zvýšiť
Príprava Slovenska na nadchádzajúce zimy prebieha aj v súlade s pravidlami Európskej únie, ktorá stanovila členským štátom povinnosť naplniť plynové zásobníky do novembra 2025 minimálne na 90 percent ich celkovej kapacity. Európsky parlament však nedávno znížil tento limit na 83 percent, čím poskytol členským krajinám väčšiu flexibilitu v riešení ich energetických politík. Analytici upozorňujú, že napriek týmto úpravám bude musieť Slovensko výrazne navýšiť svoje importné kapacity – podľa odborných odhadov ide až o trojnásobné zvýšenie oproti objemom dovozu zaznamenaným v minulom roku.
V snahe zabezpečiť spolahlivé dodávky plynu firma SPP tiež uzatvorila množstvo dlhodobých kontraktov s medzinárodne známymi dodávateľmi, medzi ktoré patria spoločnosti ExxonMobil, Shell, BP, ENI a nemecká RWE. Tieto kontrakty ponúkajú flexibilitu z hľadiska potrebného objemu dodaného plynu, ale aj variability trvania jednotlivých dohôd.
Nedostatok plynu by mohol výrazne zhoršiť situáciu domácností
Slovenské domácnosti sú obzvlášť citlivé na otázku dostupnosti zemného plynu, od ktorého je krajina mimoriadne závislá. Až 68 percent domácností využíva plyn na varenie či vykurovanie bytov. Zároveň spotreba medziročne vzrástla o vyše 11 percent, čím vzrástli aj nároky na rýchlosť dopĺňania zásob plynu.
Na druhej strane cena plynu je v súčasnosti priaznivá. Koncom mája sa pohybovala okolo 37 eur za megawatthodinu (MWh). Hoci je to mierny nárast oproti aprílu (32 eur/MWh), stále ide o cenovo výhodnú hladinu. Odborníci veria, že takéto ceny umožnia Slovensku efektívnejšie a plynulejšie napĺňať zásobníky. Na porovnanie, počas vrcholu energetickej krízy v lete roku 2022 vystúpili ceny plynu krátkodobo až na úroveň približne 240 eur za MWh.
Najväčšie zásobníky plynu na Slovensku sa nachádzajú v západnej časti krajiny, predovšetkým v obci Láb na Záhorí. Spoločnosť Nafta tu prevádzkuje skladovacie priestory s celkovou kapacitou viac ako 28 TWh. Firma okrem tohto komplexu riadi aj ďalší zásobník patriaci spoločnosti Pazogas, ktorý disponuje kapacitou približne 7 TWh plynu.
Okrem zásobníkov na území Slovenska má krajina vyčlenenú aj strategickú rezervu v objeme približne 6 TWh uskladnenú v Českej republike v Dolných Bojanoviciach, kde je plyn určený výhradne pre núdzové situácie. Stále však platí, že veľká časť použiteľnej kapacity slovenských skladovacích zariadení je využívaná zahraničnými spoločnosťami. V roku 2023 pritom menej ako polovicu zásob vlastnili domáce firmy.
V blízkom období preto zostáva zabezpečenie dostatočného množstva plynu a ochrana slovenských domácností počas vykurovacích sezón strategickou prioritou štátu. Túto úlohu však skomplikuje ukončenie štátnej dotácie na energie, ktoré spôsobí výrazný nárast cien pre väčšinu obyvateľov.