Ukrajina sa opäť dostala do centra debaty o legitímnosti moci a demokratických procesoch. Prezident Volodymyr Zelenskyj po tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa vyhlásil, že je pripravený diskutovať o prezidentských voľbách, ktoré by sa podľa jeho slov mohli uskutočniť v horizonte 60 až 90 dní. Kľúčovou podmienkou však naďalej zostáva bezpečnosť a súlad s ukrajinskými zákonmi.
Zelenskyj v utorok potvrdil ochotu ísť do volieb a na druhý deň informoval, že o právnych aj praktických otázkach organizácie hlasovania rokoval so zástupcami parlamentu. Zdôraznil, že v krajine platí stanné právo a bez jeho zrušenia nie je možné voľby vyhlásiť. Zároveň poukázal na potrebu bezpečnostných záruk od spojencov vrátane Spojených štátov počas celého priebehu hlasovania.
Trumpov tlak na voľby
Americký prezident Donald Trump sa k téme vyjadril pre server Politico, kde zdôraznil, že ukrajinskí občania by mali mať možnosť vybrať si svojho lídra. Pripomenul, že voľby sa na Ukrajine dlhší čas nekonali, a naznačil, že opakované odklady môžu viesť k oslabeniu demokratických princípov. Zároveň však nevylúčil, že by Zelenskyj mohol svoj mandát v prípadnom hlasovaní opätovne obhájiť.
Zelenskyj tieto vyjadrenia odmietol ako nepravdivé a jednoznačne poprel, že by pokračovanie vojny využíval na udržanie sa pri moci. Pripomenul, že ústava a zákony krajiny v čase stanného práva voľby neumožňujú. Trump pritom Zelenského kritizoval už vo februári, keď ho označil za diktátora a tvrdil, že Kyjev vojnu zneužíva na odsúvanie hlasovania, čo je rétorika podobná vyjadreniam z Moskvy.
Klesajúca podpora prezidenta
Najnovší prieskum agentúry Info Sapiens, na ktorý upozornil denník Kyiv Independent, ukazuje ďalší pokles podpory Volodymyra Zelenského medzi voličmi. Aktuálne by mu hlas odovzdalo 20,3 percenta respondentov. Prieskum prebiehal od 13. do 28. novembra, krátko po tom, ako vyšla najavo rozsiahla korupčná kauza zahŕňajúca spolupracovníkov prezidenta aj niektorých vysokých štátnych úradníkov.
Ešte v októbri pritom Zelenského podporovalo 24,3 percenta opýtaných. Napriek poklesu zostáva najpopulárnejším politikom v krajine. Tesne za ním sa umiestnil bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj so ziskom 19,1 percenta. V súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec vo Veľkej Británii a z armádneho postu odišiel vo februári 2024, čo vtedy vyvolalo výrazné polemiky.
Možní vyzývatelia a právny rámec
Na treťom mieste prieskumu skončil šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov s podporou 5,1 percenta. Funkciu zastáva od roku 2020 a do povedomia verejnosti sa dostal účasťou na špeciálnych operáciách aj tým, že prežil viacero pokusov o atentát. Ani Zalužnyj, ani Budanov zatiaľ oficiálne neohlásili vstup do politiky, hoci denník Bild už v auguste informoval o údajnej príprave Zalužného kampane.
V kontexte vojny zostáva rozhodujúcim faktorom stanné právo, ktoré voľby vylučuje a vysvetľuje, prečo Zelenskyj pokračuje vo funkcii aj po skončení mandátu v máji 2024. Ruský prezident Vladimir Putin to dlhodobo využíva ako argument na spochybňovanie jeho legitimity. Podľa agentúry Reuters práve bezpečnostné riziká a právne obmedzenia určujú, či sa Ukrajina môže v blízkej budúcnosti reálne vrátiť k volebným urnám.
