Východné Slovensko aktuálne čelí rozsiahlemu problému so záškoláctvom medzi žiakmi druhého stupňa základných škôl. Niektorí študenti každoročne vymeškajú stovky vyučovacích hodín. Doterajšie opatrenia ako znižovanie dávok alebo právne sankcie voči rodičom sa ukazujú ako neúčinné. V snahe motivovať mladých ľudí k dokončeniu povinnej školskej dochádzky prichádza nový návrh – viazať získanie vodičského preukazu na ukončenie základného vzdelania.
Vodičský preukaz ako motivácia
Myšlienka čerpá inšpiráciu zo susedného Maďarska, kde podobné opatrenie prinieslo pozitívne výsledky. Pre mnohých mladých ľudí je vodičský preukaz kľúčom k samostatnosti a zamestnateľnosti, čo ho robí silným motivačným nástrojom. Zavedenie tejto podmienky by mohlo povzbudiť žiakov, aby pristupovali k vzdelaniu zodpovednejšie. Niektoré lokality dokonca navrhujú zaradiť teoretickú prípravu na vodičské skúšky priamo do vyučovania so zámerom urobiť vzdelanie atraktívnejším.
Ministerstvo vnútra už začalo preverovať právne aj technické možnosti implementácie tohto opatrenia. Zavedenie by si vyžiadalo rozsiahle zmeny v systémoch evidencie. Momentálne totiž údaje o vzdelaní uchádzačov o vodičský preukaz nie sú zaznamenávané, čo by znamenalo potrebu vytvoriť nové databázy a procesy. Analýzy ukazujú, že prepojenie systémov školských matrík s evidenciou uchádzačov by mohlo byť dôležitým krokom k úspešnej realizácii.
Nedostatočná účinnosť súčasných opatrení
Aktuálne nástroje na riešenie problému záškoláctva sú podľa odborníkov slabé. Sankcie, ktoré zacielené hlavne na rodičov, neprinášajú očakávané výsledky. V marginalizovaných komunitách záškoláctvo naďalej pretrváva vo vysokej miere. V priemere žiak v regiónoch vynechá ročne až 370 hodín, pričom v niektorých prípadoch ide o ešte vyššie čísla. Tento jav narúša vzdelávací systém a prehlbuje sociálnu nerovnosť medzi deťmi.
Skúsenosti z iných krajín dokazujú, že opatrenia spojené s motiváciou detí môžu byť účinnejšie ako represia. Viazanie vodičského preukazu na ukončenie školy by mohlo vytvoriť tlak priamo na samotných žiakov, čím by sa zvýšila ich zodpovednosť voči školským povinnostiam. Zároveň by tento model mohol pozitívne ovplyvniť aj rodiny, ktoré by podporovali pravidelnú školskú dochádzku.
Krok k reforme alebo nevyužitá šanca?
O osude návrhu by sa mohlo rozhodnúť už v najbližších mesiacoch, keď medzirezortná pracovná skupina pripraví podrobnú analýzu dopadov a legislatívnych zmien. Ak návrh získa podporu, jeho implementácia by prebiehala postupne, pričom prvým krokom by bolo vybudovanie potrebného informačného systému. Podľa odborníkov však samostatná legislatívna zmena nestačí. Úspech závisí aj od súbežných krokov, ako je intenzívnejšia práca s rodinami, modernizácia vyučovacích metód či podpora mimoškolských aktivít.
Celková účinnosť návrhu bude závisieť od politickej vôle a verejnej podpory. Ak sa však tento model správne nastaví, Slovensko by sa mohlo priblížiť výsledkom, ktoré dosiahlo Maďarsko. V opačnom prípade hrozí, že sa z návrhu stane len ďalší formálny plán bez reálneho prínosu.
