Automobilová skupina Stellantis rozširuje dostupnosť alternatívneho paliva HVO (Hydrotreated Vegetable Oil) pre všetky svoje nové osobné aj ľahké úžitkové vozidlá. Tento krok má za cieľ významne obmedziť produkciu emisií uhlíka bez toho, aby ovplyvnil spoľahlivosť a výkon aktuálne používaných motorov.
Kompatibilita nového paliva s existujúcimi motormi
Palivo HVO sa vyrába zo syntézy rôznorodého biologického odpadu, ako sú použité kuchynské oleje, živočíšne tuky či potravinársky odpad, a neobsahuje síru ani veľké množstvá aromatických zlúčenín, typických pre fosílnu naftu. Hlavná výhoda tohto paliva spočíva v čistejšom spaľovaní, ktoré vedie k zníženiu emisií oxidu dusíka (NOx) a minimalizovaniu množstva pevných častíc (PM).
Podľa informácií zverejnených výrobcom môžu majitelia všetkých nových osobných a menej nákladných vozidiel značiek patriacich do koncernu Stellantis (Opel, Fiat, Peugeot, Citroën, Jeep, Alfa Romeo či Vauxhall) využívať HVO palivo bez rizika poškodenia motorov. Túto možnosť majú aj majitelia mnohých starších vozidiel spĺňajúcich emisné normy Euro 5 alebo Euro 6, označených na palivovej nádrži štítkom XTL. Kompatibilitu s týmto palivom vykazujú tiež populárne dieselové agregáty z radu MultiJet, napríklad 1.3, 1.6, 2.0, 2.2 MultiJet, vrátane verzií 3.0 V6 MultiJet a motora F1A v úžitkovom modeli Fiat Ducato.

Dôležitým argumentom v prospech tejto ekologickej alternatívy je uhlíkovo-neutrálna povaha paliva. HVO pri spaľovaní uvoľňuje len také množstvo CO2, ktoré bolo počas rastu použitých rastlín prirodzene absorbované z ovzdušia. Ide teda o palivo, ktoré prispieva k naplneniu ambicióznych klimatických cieľov Európskej zelenej dohody.
Problémová dohľadateľnosť pôvodu surovín
Hoci výhody paliva typu HVO sú jednoznačné, analytici zdôrazňujú viaceré otázky súvisiace s transparentnosťou dodávateľských reťazcov použitých surovín. Súčasný trh s biomateriálmi totiž vykazuje výrazné netransparentnosti, ktoré môžu značne obmedziť ekologické prínosy paliva. Najčastejším problémom je pôvod použitých kuchynských olejov, najmä tých importovaných z Ázie.
Podľa nedávnych analýz pochádza z Malajzie približne trojnásobne viac použitého kuchynského oleja, než koľko ho v skutočnosti dokáže produkovať tamojší gastronomický sektor ako odpadový produkt. Tieto údaje naznačujú vysokú pravdepodobnosť, že výrobné suroviny pre palivo HVO môžu pochádzať zo zámerne pestovaných energetických plodín, ktoré vytvárajú vlastnú environmentálnu záťaž a prispievajú k plytvaniu poľnohospodárskych zdrojov, využiteľných v potravinovej produkcii.
Ešte problematickejšie môže byť prípadné zakrývanie využívania palmového oleja, ktorý predstavuje vážne riziko poškodzovania tropických dažďových pralesov. Palmový olej je často dovezený do Európy práve ako údajný odpadný materiál, pričom takéto praktiky môžu úplne eliminovať pozitíva, ktoré prináša využívanie alternatívneho paliva HVO.
Budúcnosť paliva HVO závisí od regulácie trhu
Aj preto environmentálne organizácie apelujú na prísnejšie kontroly vstupných materiálov a transparentnejšie postupy pri certifikácii a pôvode surovín. Jedine dôsledná a rigorózna kontrola môže zabezpečiť, že HVO ostane skutočne ekologicky priaznivou alternatívou klasických palív a nevystaví automobilový sektor ešte väčším etickým dilemám.
Rozhodnutie spoločnosti Stellantis uviesť HVO ako univerzálne dostupnú alternatívu prináša perspektívu významného posunu smerom k ekologickejšej mobilite v Európe aj na slovenskom trhu. Je však potrebné jasne povedať, že reálny prínos paliva bude v konečnom dôsledku závislý od schopnosti výrobcov a regulačných orgánov účinne eliminovať riziká spojené s netransparentnosťou v oblasti získavania surovín. To, či sa palivo HVO stane významnou ekologickou inováciou v každodennom používaní, alebo zotrvá len ako marketingový nástroj, tak ukážu až najbližšie roky a praktické skúsenosti používateľov a odborníkov.