Vládny návrh na zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja vyvolal rozsiahlu diskusiu na politickej aj verejnej scéne. Reakciou opozície sú návrhy na generálny štrajk, čo však zároveň ukázalo rozdielne postoje jednotlivých politických strán. Súčasťou širšej debaty je aj balík opatrení, ktorý vláda predložila na konsolidáciu verejných financií a ktorý má ďalekosiahle dopady na občanov, podnikateľov aj základné piliere štátu. Opozícia i vláda prezentujú svoje postoje s dôrazom na dôležitosť zachovania stability alebo ochrany demokratických hodnôt a práv.
Nejednotnosť v opozícii
Súčasná opozícia prezentovala značne rozdielne názory na reakciu voči zrušeniu štátneho sviatku 17. novembra. SaS plánuje organizáciu generálneho štrajku a tvrdí, že sa doň ochotne zapoja nielen živnostníci, ale aj podnikatelia a odborári. Stranu podporuje aj hnutie Slovensko, ktoré označuje zmenu za ďalší krok smerom k likvidácii demokratických hodnôt. Naopak, KDH odmieta politickú organizáciu štrajku a uprednostňuje tradičné pripomienky významu tohto dňa na verejných námestiach. Progresívne Slovensko, reagujúc na rozdelenie vo vlastných radoch opozície, navrhuje stretnutie všetkých opozičných strán za účelom dosiahnutia koordinovanej dohody na ďalšom postupe.
Podľa analytikov môže prístup odhalený touto diskusiou oslabiť dôveru verejnosti v schopnosť opozície predložiť jednotný a funkčný plán na riešenie spoločenských a politických problémov. Zatiaľ čo SaS a hnutie Slovensko vidia štrajk ako účinný nástroj tlaku na vládu, KDH preferuje menej konfrontačný prístup, čo vyvoláva otázky o možnostiach efektívnej opozície voči súčasnej vládnej väčšine.
Kľúčové opatrenia vládneho balíčka
Diskusia o zrušení štátneho sviatku je len časťou širších vládnych snáh o konsolidáciu verejných financií, ktoré obsahujú množstvo kontroverzných krokov. Medzi opatreniami pre zamestnancov je plánované zvýšenie zdravotných odvodov z 4 % na 5 %, zavedenie progresívneho zdaňovania s novými sadzbami 30 % a 35 % či zníženie podpory v nezamestnanosti po troch mesiacoch jej poberania. Výrazné škrty sa dotknú aj pracovných dní vo forme zrušenia troch dní pracovného pokoja, čo spôsobí vyššiu pracovnú záťaž bez kompenzácie v podobe príplatkov.
Pre živnostníkov sa zásadne menia minimálne odvody, ktoré po navýšení presiahnu sumu 425 eur mesačne. Okrem toho sa skrátia odvodové prázdniny pre nových živnostníkov z jedného roka na šesť mesiacov. Firmy a podnikatelia zas budú čeliť zvýšeniu nákladov spojených s PN zamestnancov, obmedzeniu odpočtu DPH pri firemných autách či vyšším odvodom pre správcov dôchodkových a podielových fondov.
Reakcie a možný dopad
Vládny balík opatrení vzbudil obavy nielen u občanov, ale aj v podnikateľskom prostredí, ktoré poukazuje na hrozbu zníženia konkurencieschopnosti a investičného potenciálu Slovenska. Minister financií Ladislav Kamenický bráni návrhy zdôvodnením potreby stabilizácie ekonomiky, pričom upozorňuje na negatívne dôsledky generálneho štrajku na ekonomiku krajiny.
Jedným z najčastejšie spomínaných rizík je rast nespokojnosti verejnosti, čo by mohlo eskalovať do širších protestných akcií, najmä ak opozícia nájde spoločný postup. Hoci zrušenie sviatku 17. novembra možno na prvý pohľad pôsobí ako izolované opatrenie, stávajú sa z neho symbolické body reflexie medzi vládou a opozíciou o tom, akým smerom by sa mala uberať sociálna a hospodárska politika Slovenska.
