Štát zvažuje, že v rámci konsolidácie verejných financií zruší pracovné voľno počas dvoch sviatkov, medzi nimi aj 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Návrh premiéra Roberta Fica prichádza v reakcii na potrebu nájsť úspory asi 300 miliónov eur v štátnom rozpočte. Hoci dátum sviatku by ostal stále uvedený v kalendári ako pamätný deň, občania by prišli o nárok na voľný deň a príplatky, ktoré im za prácu počas sviatkov doteraz patrili.
Politici rozhodnutie kritizujú, školy a firmy sľubujú spomienkové gesto
Vládny návrh okamžite vyvolal odmietavé reakcie v radoch opozície aj medzi odbornou verejnosťou. Predstavitelia opozičných strán poukazujú na symboliku 17. novembra, ktorý pripomína protinacistické študentské protesty v roku 1939 a začiatok Nežnej revolúcie v roku 1989. Opozícia upozorňuje, že zrušenie voľna práve počas tohto sviatku je prejavom neúcty k hodnotám demokracie a slobody. Tiež zdôrazňuje, že odstraňovanie dní pracovného pokoja môže občanov finančne poškodiť.
Viaceré slovenské univerzity už oznámili, že na 17. novembra aj v prípade zrušenia voľna vyhlásia študentom symbolické rektorské voľno. Ako prvé sa k tejto iniciatíve pripojili Univerzita Komenského a Vysoká škola múzických umení v Bratislave. Obe školy argumentujú potrebou zachovať historické povedomie študentov a pripomenúť si dôležité dejinné udalosti.
Podporu zachovaniu symbolického pracovného pokoja na 17. novembra vyjadrili aj viaceré firmy. Napríklad Slovenská sporiteľňa už rozhodla, že počas sviatku ostanú všetky jej pobočky aj centrála zatvorené. Zamestnanci tejto najväčšej slovenskej banky, ktorých počet presahuje 3 500, budú mať preto voľno aj v prípade legislatívnych zmien. Firma chce týmto krokom preukázať rešpekt k hodnotám slobody, demokracie a poukázať na význam, aký pre spoločnosť predstavujú udalosti spojené práve s týmto sviatkom.
Pracujúci prídu o príplatky, odbory hovoria o zlom riešení problémov
Zrušenie voľného dňa počas 17. novembra by znamenalo pre zamestnancov aj finančné straty. Štandardne sa za prácu počas sviatku vypláca príplatok vo výške 100 percent priemerného hodinového zárobku. Ak by bol deň voľna zrušený, pracujúci tento extra príplatok úplne stratia.
Pre lepšiu ilustráciu možno uviesť príklad zamestnanca zarábajúceho minimálnu mzdu, ktorá v súčasnosti predstavuje 816 eur mesačne, čiže 4,690 eura na hodinu. Za osemhodinovú pracovnú zmenu počas sviatku mal doteraz nárok na príplatok až okolo 37,5 eur. Bez pracovného pokoja by jeho plat predstavoval už len štandardnú sumu mzdy, bez navýšenia. K podobnému kroku už pritom Slovensko pristúpilo minulý rok pri Dni ústavy SR, 1. septembra. Aj vtedy zostal deň zapísaný v kalendári ako sviatok, zamestnanci však stratili nárok na príplatky.
Odbory a ľudskoprávne organizácie tvrdia, že podobný krok nie je účinným riešením ekonomických problémov štátu. Predstavitelia Konfederácie odborových zväzov upozorňujú, že slovenskí zamestnanci už v súčasnosti pracujú o 1,5 hodiny týždenne viac ako je priemer v Európskej únii, a to pri nižších mzdách. Rušenie dní voľna podľa nich spôsobí, že zamestnanci cez rok stratia drahocennú možnosť oddychu a navyše aj finančne utrpia. Odbory preto vládu nabádajú skôr k snahe zvyšovať produktivitu pomocou investícií do vzdelávania a technologickej modernizácie, než prostredníctvom rušenia pracovného pokoja.
Zrušenie dňa pracovného pokoja má kompenzovať výpadok z transakčnej dane
Návrh na zrušenie pracovného voľna 17. novembra nie je izolovaný krok. Je výsledkom kompromisu medzi vládnymi stranami. Kabinet navrhuje totiž čiastočné zrušenie nedávno zavedených transakčných daní na finančné operácie. Malo by sa to týkať živnostníkov a malých podnikateľov do ročného obratu 100-tisíc eur, ktorí mali tieto dane uhrádzať, no po novom budú od tejto povinnosti oslobodení. Tým dôjde k výpadku príjmu do štátnej pokladnice, čo je podľa premiéra Fica hlavný dôvod snahy kompenzovať straty práve zoškrtaním počtu voľných dní.
Neprehliadnite
Výsledné rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. Parlament by mal o návrhoch rokovať v septembri na riadnej schôdzi. Diskusiu tiež komplikuje aj právny stav ďalších slovenských sviatkov, predovšetkým cirkevných – celkovo deväť z týchto sviatkov je totiž chránených medzinárodnou Vatikánskou zmluvou. Táto skutočnosť výrazne zužuje výber sviatkov, ktoré je možné legálne zrušiť bez porušenia záväzkov Slovenska voči Svätej stolici.
V súčasnosti okrem 17. novembra ostáva teoreticky v hre aj rušenie voľného dňa počas ďalších sviatkov ako 1. máj, 8. máj či Výročie Slovenského národného povstania koncom augusta. Konečný výber by mal padnúť až na septembrovom zasadnutí poslancov, ktoré môže ešte výrazne ovplyvniť verejná debata či prípadné spoločenské protesty.
