Dopravní policajti na Slovensku pri cestných kontrolách často používajú krátku otázku, ktorá na prvé počutie pôsobí úplne neškodne. Vodiči na ňu zvyčajne odpovedajú automaticky, čím môžu nevedomky priznať aj ďalšie porušenia pravidiel premávky. Následkom toho im môže namiesto jednej sankcie hroziť vyššia alebo viacnásobná pokuta.
Jedna veta, ktorá mení situáciu
Typický priebeh kontroly vyzerá podobne. Hliadka pristúpi k vozidlu, pozdraví sa, vyžiada si doklady a po úvodnej kontrole môže padnúť otázka „Viete, z akého dôvodu sme vás zastavili?“ Vodič ju väčšinou vníma ako zdvorilostnú súčasť rozhovoru a odpovie, čo ho práve napadne. Práve v tejto chvíli sa však podľa odborníkov začína nenápadná psychologická taktika, ktorej cieľom je získať viac informácií, než má polícia v tej chvíli istých.
Mnohí ľudia v strese z prítomnosti polície začnú hľadať možné dôvody zastavenia a sami pomenúvajú, čo podľa vlastného názoru urobili zle. Tým sa vlastne priznajú aj k tým priestupkom, ktoré hliadka priamo nezaznamenala. V konečnom dôsledku tak môžu dopadnúť horšie, než keby odpovedali zdržanlivo a bez domnienok.

Ako funguje psychologická taktika
Polícia má pri zastavení vozidla takmer vždy konkrétny dôvod. Môže ísť napríklad o prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti alebo inú jasne zdokumentovanú situáciu. Otázka na dôvod zastavenia však umožňuje, aby sa vodič sám rozhovoril aj o ďalších momentoch jazdy. Ak napríklad sám prizná, že si nevšimol dopravnú značku alebo pred chvíľou telefonoval bez handsfree, hliadka tým získava novú informáciu o ďalšom priestupku.
Keď takýchto priznania zaznejú priamo pred policajtmi, tí môžu uložiť pokutu nielen za pôvodný dôvod kontroly, ale aj za dodatočne pomenované porušenia pravidiel. Otázka pritom nepôsobí útočne ani vyšetrovaco, skôr ako bežná súčasť rozhovoru, čo je dôvod, prečo na ňu vodiči reagujú otvorene. V realite ide o premyslený komunikačný nástroj, ktorý má zvýšiť šancu na odhalenie širšieho okruhu priestupkov.
Slovensko verzus niektoré štáty USA
Na slovenských cestách je takýto spôsob komunikácie policajtov úplne v súlade s platnými pravidlami. Otázka typu „Viete, prečo sme vás zastavili?“ nie je nijako obmedzená ani zakázaná, takže ju hliadky môžu používať pri bežných kontrolách. Podľa portálu CBS News však existujú štáty USA, kde tento postup neprešiel a zákon ho priamo vylúčil. Príkladom je Kalifornia, kde policajti takúto formuláciu používať nesmú.
Rozdiel v prístupe ukazuje, že ide o nástroj na hranici medzi bežnou otázkou a zámernou psychologickou taktikou. Niektoré krajiny ho tolerujú ako súčasť policajnej práce, inde ho považujú za neprimeraný tlak na vodičov. Na Slovensku je však zatiaľ jeho používanie akceptované, preto s ním musia motoristi pri kontrolách počítať.
Ako reagovať bez zbytočného rizika
Základom komunikácie s hliadkou je vždy slušný a vecný prístup. To však neznamená, že sa vodič musí púšťať do hádaní o tom, čo presne porušil. Bezpečnejším riešením je odpoveď, že si nie je vedomý konkrétneho priestupku, prípadne zdvorilá žiadosť, aby mu policajti dôvod zastavenia vysvetlili. Takýmto spôsobom vodič ostáva korektný, ale neotvára zbytočne ďalšie témy, ktoré by mu mohli uškodiť.
Rovnako je úplne postačujúce povedať, že dôvod nepozná a rád sa ho dozvie. V konečnom dôsledku však najlepšou ochranou pred pokutami ostáva jazda v súlade s pravidlami cestnej premávky. Ak vodič dodržiava rýchlosť, značky aj ostatné povinnosti, riziko sankcie výrazne klesá a podobné otázky od policajtov ho nevyvedú z miery. Navyše sa tým znižuje šanca, že sa v stresovej situácii prizná k niečomu, čo by si policajti sami vôbec nevšimli.