Summit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške nepriniesol očakávané riešenie konfliktu na Ukrajine. Napriek tomu Trump prekvapil zmenou svojej rétoriky. Namiesto eskalácie sankcií voči Moskve sa rozhodol poskytnúť priestor pre ďalšie diplomatické rokovania, čo podľa odborníkov možno interpretovať ako veľký úspech pre Rusko.
Trumpova prekvapivá stratégia sankcií
Pôvodne avizované zavedenie tvrdých sankcií dostalo odklad, keďže Trump po rozhovoroch s Putinom vyhlásil, že sankcie zostávajú možnosťou, no ich uplatnenie by mohlo ohroziť rozbehnuté diplomatické aktivity. Spojené štáty majú voči ruskému ropnému sektoru významný potenciál, ktorý dokáže zásadne oslabiť financovanie ruskej vojenskej mašinérie. Analytici poukázali na sekundárne sankcie proti takzvanej „tieňovej flotile“ tankerov prevážajúcich ruskú ropu, čo by mohlo výrazne narušiť vývoz tejto kľúčovej komodity.
Trump sa však rozhodol túto možnosť pozastaviť, pričom jeho rozhodnutie sprevádzala snaha o vytvorenie podmienok pre mierové riešenia. Kritici tvrdia, že obavy z globálneho ropného šoku a možného dopadu na americkú a európsku ekonomiku zohrali pri jeho rozhodnutí zásadnú úlohu.
Ekonomická situácia Ruska zaostáva
Ekonomické ukazovatele Ruska prenikajú čoraz hlbšie do červených čísel. Príjmy z ropy a plynu sa v medziročnom porovnaní znížili o 27 %, pričom národný fond bohatstva, ktorý v januári 2022 dosahoval hodnotu 135 miliárd dolárov, klesol na 35 miliárd dolárov v máji. Predpokladá sa, že tento fond môže byť do konca roka úplne vyčerpaný. Podľa odborníkov tak hrozí ruskému hospodárstvu nástup vážnej fiškálnej krízy.
Doterajší odklad sankcií však dáva Moskve možnosť získať čas, čo môže podľa analytikov priaznivo ovplyvniť jej vojnovú kapacitu. Aj napriek týmto problémom Rusko pokračuje vo vojnových aktivitách, pričom ekonomická situácia zatiaľ nepredstavuje dostatočne silný faktor, ktorý by krajinu prinútil zmeniť svoje strategické zámery.
Trump a jeho pragmatický prístup
Zmena Trumpovej taktiky v rokovaniach odráža jeho politickú filozofiu „Amerika na prvom mieste“. Podľa nej neuprednostňuje ani Ukrajinu, ani Rusko, ale kladie dôraz na rýchle dosiahnutie výsledkov, ktoré budú výhodné nielen pre Spojené štáty, ale aj pre jeho vlastný politický imidž. Trump sa tak zdá byť ochotný podporiť nepopulárne riešenia, vrátane idey, že Ukrajina by mala zvážiť ústupky v podobe odovzdania časti územia výmenou za mier.
Tento prístup mu môže umožniť vyhnúť sa negatívnym dôsledkom rozsiahlych ekonomických opatrení, ako sú sankcie na ruskú „tieňovú flotilu.“ Ich aplikácia by pravdepodobne destabilizovala globálny ropný trh, čo by tvrdo zasiahlo aj americkú ekonomiku, čomu sa Trump ako politický pragmatik snaží vyhnúť. Zároveň mu to umožňuje prezentovať výsledky summitu ako diplomatický úspech a jeho osobnú zásluhu pri odvrátení eskalácie konfliktu.
Nejasná budúcnosť rokovaní
Hoci sa na summite nedosiahla finálna dohoda, podľa vyjadrení oboch lídrov sa stanovili základy pre ďalšie stretnutia. Budúce rokovania môžu zahŕňať aj účasť ukrajinského vedenia, čo by mohlo otvoriť cestu k definovaniu kompromisov potrebných na ukončenie konfliktu. Zdá sa však, že kameňom úrazu budú najmä otázky územných ústupkov Ukrajiny, ktoré budú predmetom ďalších intenzívnych diskusií.
Trumpovo rozhodnutie odložiť sankcie a dať prednosť diplomacii zosilňuje tlak na hľadanie mierových riešení, no zároveň ponecháva mnoho otázok nezodpovedaných. Či tento prístup prinesie skutočný mier alebo len oddialenie ďalších konfliktov, zostáva zatiaľ nejasné.
