Prezident Emmanuel Macron na summite v Paríži oznámil, že už 26 krajín vyjadrilo záväzok vyslať svoje jednotky na Ukrajinu, ktoré budú pôsobiť v krajine po uzavretí mierovej dohody. Tento krok je v európskej politike netradičný, pretože prichádza ešte pred oficiálnym ukončením vojny. Macron zdôraznil, že Ukrajina potrebuje okamžité a pevné bezpečnostné garancie, a preto európski lídri vypracovali konkrétny plán pomoci už vopred, aby bola zaistená stabilita v regióne.
Európa na rázcestí: Ropa ako kľúčová téma
Na summite sa prostredníctvom telemostu zúčastnil aj americký prezident Donald Trump. Ten kritizoval európskych lídrov za pokračujúce nákupy ropy z Ruska, ktoré podľa jeho slov dávajú Moskve finančné zdroje na predlžovanie vojnového konfliktu. Trump upozornil, že členské štáty EÚ len v predchádzajúcom roku zaplatili Rusku viac ako jednu miliardu eur. Americký prezident navrhol zvýšenie ekonomického tlaku na Moskvu aj prostredníctvom cielenej politiky voči Číne, ktorú obvinil z nepriamych spôsobov financovania ruskej armády.
Macron počas diskusie zohral rolu sprostredkovateľa medzi európskymi štátmi, ktoré podporujú okamžité odstrihnutie ruskej energetiky, a krajinami, ktoré sa obávajú ekonomických následkov. Najmä Slovensko a Maďarsko čelili kritike za pokračujúce dodávky ruskej ropy. Tieto krajiny argumentujú tým, že ich domáce ekonomiky sú na ruskej rope závislé a náhly prechod by mohol viesť k sociálnej aj hospodárskej destabilizácii.
Slovenský odpor a napäté rokovania
Slovenský premiér Robert Fico otvorene odmietol návrh Európskej komisie, ktorý počíta s ukončením dovozu ruskej ropy, plynu a jadrového paliva do roku 2028. Vyjadril obavy, že takýto krok by ohrozil konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a spôsobil výrazné sociálne dopady. Podobný postoj zastáva aj Maďarsko, pričom obe krajiny čelia tlaku zo strany Kyjeva a Washingtonu, aby prehodnotili svoje postoje.
Samotný summit, vedený Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom, odhalil rozdelenie medzi európskymi lídrami. Generálny tajomník NATO Mark Rutte a nemecký kancelár Friedrich Merz podporili kroky na odstránenie závislosti od ruskej energetiky, no stredoeurópske krajiny naliehajú na dlhší a postupný prechod. Európska komisia už predstavila plán na ukončenie dovozu ruských komodít do roku 2028, avšak niektoré štáty tvrdia, že ani tento termín nie je dostatočne realistický.
Ešte nejasný horizont
Výsledky parížskeho summitu naznačujú, že Európska únia čelí kľúčovému rozhodnutiu. Na stole sú dve odlišné vízie. Prvá trvá na okamžitom zastavení dovozu ruských surovín ako nevyhnutnej podmienky pre podporu mieru na Ukrajine. Druhá upozorňuje na hrozbu vysokých ekonomických nákladov a riziko nedostatku energetických zdrojov v krátkodobom horizonte. Diskusie medzi lídrami ukázali, že uhladiť tieto rozdiely bude výzvou a konsenzus sa môže rodiť veľmi pomaly.
V tejto súvislosti vzniká otázka, aký vplyv budú mať ďalšie rokovania a či sa Európa dokáže zhodnúť na jednotnej stratégii predtým, než by Moskva využila interné rozbroje vo svoj prospech. Nasledujúce stretnutia lídrov tak budú kľúčové pre budúcnosť európskej energetickej politiky a jej postoje voči ruskej agresii.
