Americké sankcie, ktoré zasiahli najväčšie ruské ropné giganty Rosnefť a Lukoil, by mohli mať zásadné dôsledky nielen pre Rusko, ale aj pre energetickú stabilitu v Európe. Zavedenie týchto opatrení naplánované na 21. november má potenciál urýchliť odrezanie EÚ od ruskej ropy, obzvlášť tvrdo zasahujúc krajiny ako Slovensko a Maďarsko, ktoré sú od tejto suroviny výrazne závislé. Kombinácia amerických opatrení so sprísňovaním sankcií zo strany Európskej únie ukazuje na zmenu geopolitických priorít a dôraz na ukončenie financovania ruskej vojny na Ukrajine.
Nečakaný tlak na európsky trh
Hlavnou súčasťou amerických sankcií je zavedenie tzv. sekundárnych sankcií, ktoré cielia aj na firmy a banky spolupracujúce s Rosnefťou a Lukoilom. Ich cieľom je znemožniť finančné transakcie spojené s obchodom s ruskou ropou, čím sa obchod de facto stáva neuskutočniteľným. Tieto opatrenia vytvárajú výrazný tlak na európske subjekty, ktoré by prakticky riskovali odrezanie od dolárového systému a ďalšie tvrdé postihy, ak by pokračovali v spolupráci s ruskými energetickými spoločnosťami.
Pre krajiny ako Slovensko, ktoré má výnimku z embarga EÚ na ropu dovážanú ropovodom Družba, to môže znamenať praktické zastavenie dovozu. Bez možnosti zaplatiť za tieto dodávky cez európske banky sa obchod stáva nemožným. Rýchlosť, s akou tieto sankcie vstupujú do platnosti, navyše predbehuje plánované kroky EÚ na postupné znižovanie závislosti od ruskej ropy.
Energetická výzva pre Slovensko a EÚ
EÚ už v minulosti zaviedla embargo na dovoz ropy prepravovanej po mori, pričom vnútrozemským krajinám ako Slovensko či Maďarsko umožnila dočasne pokračovať v odbere prostredníctvom Družby. Nové americké sankcie však znižujú praktický význam týchto výnimiek. Slovenskí predstavitelia sa obávajú, že budú musieť požiadať o výnimku priamo USA, čo však neponúka záruku úspechu.
Strategický plán EÚ, známy ako REPowerEU, má za cieľ nájsť alternatívne zdroje energie, ale technická schopnosť spracovávať neruské druhy ropy v Slovnafte a ďalších regionálnych rafinériách si vyžaduje investície, ktoré nemusia byť okamžite dostupné. Zníženie závislosti od ruských fosílnych palív vrátane ropy a plynu zostáva prioritou, no kombinácia sankcií z USA a najnovších opatrení EÚ, ako 19. balíka sankcií, môže znamenať naraz obrovské výzvy pre európske energetické bezpečie.
Náročné rozhodnutia do budúcnosti
Zmeny v geopolitickom nastavení obchodu s energiami nútia Európu k zrýchlenému prechodu na alternatívne zdroje energie a diverzifikáciu dodávateľov. Členské krajiny EÚ už dlhodobo investujú do projektov na posilnenie energetickej infraštruktúry, avšak nové americké opatrenia naznačujú, že tento prechod nebude postupný, ale pravdepodobne drastickejší a rýchlejší.
Slovensko, ktoré sa musí okamžite pripraviť na možný scenár úplného zastavenia toku ruskej ropy, čelí najmä tlaku na zmenu technológií vo svojom rafinérskom sektore. Pre Maďarsko je situácia rovnako napätá, no jeho politická odpoveď na možné americké sankcie zatiaľ nie je jasná. Vplyv americkej politiky na celkové trhové vzťahy s Ruskom ukazuje, že boj o energetickú nezávislosť Európy bude sprevádzaný tvrdými ekonomickými dôsledkami na regionálne hráčov.
