Trináste dôchodky, ktoré slovenská vláda presadzuje ako opatrenie na podporu dôchodcov, sa stali predmetom ostrej diskusie. V čase výrazných snáh o konsolidáciu verejných financií, keď štát pristúpil k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty a zaviedol transakčnú daň, ostáva toto opatrenie nezmenené, čo mnohí Slováci vnímajú ako problematické.
Prieskum ukazuje rozdelenú spoločnosť
Podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti NMS, ktorý publikoval portál Peniaze.sk, sa obyvatelia rozchádzajú v názore na to, ako by mala podpora seniorom vyzerať. Súčasný systém plošného vyplácania trinásteho dôchodku, bez ohľadu na výšku penzií, má podporu 35 percent opýtaných. Ďalších 19 percent síce tiež súhlasí s plošnými dávkami, no požadujú bližšie informácie o presnej výške bonusu.
Zhruba 30 percent Slovákov by preferovalo systém adresnej podpory, kde by boli vyššie sumy určené dôchodcom s nižšími príjmami. Tento postoj prevláda najmä medzi strednou generáciou a prívržencami opozičných strán. Úplné zrušenie trinásteho dôchodku by privítalo približne 10 percent respondentov. Najčastejšie ide o mladších voličov a podporovateľov Progresívneho Slovenska, ktorí uprednostňujú rozpočtovú zodpovednosť a cielené využitie verejných zdrojov.
Zreteľné sú aj ideologické rozdiely. Stúpenci vládnej koalície obhajujú zachovanie plošných dávok ako prejav solidarity so všetkými seniormi za celoživotnú prácu. Opozícia však vyzýva na väčšiu selektívnosť, aby štátne zdroje išli primárne tam, kde sú skutočne potrebné.
Rozpočtová záťaž v čase úspor
Najväčšou kontroverziou sú náklady. Podľa súčasných plánov vlády dosiahnu trináste dôchodky v decembri 2025 rekordnú hodnotu až miliardu eur. Každý dôchodca má nárok na sumu 667,30 eura, pričom invalidní a pozostalostní dôchodcovia dostanú najmenej 300 eur. Ide o významnú položku výdavkov, ktorú vláda musí hradiť zo štátneho rozpočtu. Sociálna poisťovňa totiž nemá dostatok financií ani na štandardné dvanásťmesačné vyplácanie penzií, takže trinásty dôchodok celkom určite zaťaží verejné financie ešte výraznejšie.
Ekonómovia upozorňujú na nízku efektívnosť plošných dávok, ktoré dostanú aj seniori s výrazne nadpriemernými príjmami. Títo dôchodcovia by podľa expertov dávky nepotrebovali, no štát napriek tomu vynakladá verejné zdroje rovnako na všetkých. A práve táto neadresnosť je jedným z kľúčových dôvodov, prečo diskutovať o zmene systému. Menej plošné, koncepčne cielenejšie dávky by dokázali lepšie pomôcť tým seniorom, ktorí sa skutočne nachádzajú v zložitej ekonomickej situácii, a zároveň by výrazne odľahčili rozpočet.
Práve preto odborníci navrhujú adresnejšie mechanizmy, ktoré by mohli v budúcnosti priniesť rovnakú alebo ešte väčšiu sociálnu efektívnosť pri nižších celkových výdavkoch. Politické vedenie však zatiaľ zmeny neprijalo a naďalej obhajuje súčasný systém.
Budúcnosť opatrenia je neistá
S rastúcim ekonomickým tlakom a potrebou konsolidácie verejných financií sa trináste dôchodky môžu stať predmetom budúcich politických sporov a verejnej diskusie. Vláda bude musieť nájsť rovnováhu medzi zachovaním sociálnej podpory pre starších občanov a nevyhnutnosťou efektívnejšieho vynakladania obmedzených verejných prostriedkov. Adresnejšie opatrenia, ktoré cielene podporujú najohrozenejšie skupiny dôchodcov, by mohli byť pre štát výhodným kompromisom, ktorý by zároveň pomohol s udržateľnejšou konsolidáciou rozpočtu.
Neprehliadnite
Celkovo platí, že trináste dôchodky reprezentujú sociálnu politiku, kde cieľom je pozitívne ovplyvniť životnú úroveň dôchodcov. Pre dlhodobú udržateľnosť a efektívnosť tohto opatrenia však pravdepodobne bude potrebné urobiť kompromisné kroky, ktoré budú rešpektovať ekonomickú realitu a zároveň dostatočne ochránia seniorov v zložitej sociálnej situácii.
