Nová daň zo sladených nealkoholických nápojov, ktorá na Slovensku nadobudla účinnosť začiatkom roka 2025, priniesla prvé merateľné výsledky. Podľa Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM) došlo k výraznému zníženiu spotreby, čo sa však neobišlo bez vedľajších komplikácií pre výrobcov a gastrosektor.
Ceny vzrástli o tretinu
Zavedenie dane spôsobilo priemerný nárast cien sladených nápojov o 35 % v prvom polroku 2025, čím sa Slovensko dostalo na čelo rebríčka najdrahších cien sladených nápojov v regióne. Spotrebitelia na túto zmenu reagovali redukciou spotreby, ktorá poklesla o priemerných 12 %. Podľa AVNM ľudia kupujú tieto produkty menej často, v menších baleniach, alebo si ich dokonca priamo obstarávajú v zahraničí, kde sú ceny nižšie.
Súčasne sa gastropodnikom zhoršili podmienky z dôvodu zvýšenia DPH na nealkoholické nápoje z 10 % na 19 %. Taktiež sa poukazuje na paradoxnú situáciu, kedy sa nealkoholické nápoje stávajú drahšími ako alkoholické, čo môže mať negatívny vplyv na verejné zdravie.
Dopady na hospodárstvo a trh
Zvýšené daňové zaťaženie vyvoláva obavy výrobcov, ktorí sa boja ďalšieho zvyšovania daní v rámci plánovaných konsolidačných opatrení na rok 2026. Podľa AVNM pokračovanie tohto trendu môže spôsobiť dlhodobý negatívny vplyv nielen na priamy predaj nápojov, ale aj na celý dodávateľský reťazec. Možný pokles trhu zároveň ohrozuje celkové daňové príjmy, pretože znížený dopyt by mohol vyústiť do menšieho výberu dane a ekonomických problémov sektora.
Vo vrcholovej gastronómii generuje predaj nápojov až štvrtinu celkových tržieb. Oslabenie spotreby by tak mohlo ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenských podnikov voči zahraničiu, čím by sa ešte viac motivoval cezhraničný nákup Slovákom, ochotným vycestovať za výhodnejšími cenami.
Rovnováha medzi zdravím a fiškálnymi cieľmi
Daň bola zavedená s cieľom zlepšiť verejné zdravie a prispieť do štátneho rozpočtu. Zvýšenie cien malo obmedziť spotrebu cukrov, čím by sa dlhodobo predchádzalo obezite a civilizačným chorobám s vysokými nákladmi na liečbu. Doterajší pokles spotreby o 12 % by z hľadiska verejného zdravia mohol byť považovaný za úspech, no zároveň ohrozuje fiškálne očakávania vlády. Ak by sa spotreba naďalej znižovala, výber dane by nedosiahol očakávané hodnoty, čo by politicky aj ekonomicky oslabilo zámery kabinetu.
Ministerstvo financií sa zatiaľ k budúcim krokom a konkrétnym parametrom pripravovaných opatrení nevyjadrilo. Rozpravy o možnom ďalšom zvyšovaní DPH vyvolávajú neistotu, a to najmä v čase, keď sa hospodárstvo snaží dosiahnuť krehkú rovnováhu medzi fiškálnymi potrebami štátu a podporou domáceho trhu.
