Bratislava sa môže dočkať dopravného zásahu, ktorý zásadne zmení tranzit v regióne. Štát pripravuje tunel Karpaty ako chýbajúci diel nultého obchvatu, ktorým sa má uzavrieť diaľnica D4 okolo hlavného mesta. Podzemné prepojenie Rače so Záhorím má presmerovať dopravu spod Malých Karpát a po dokončení sa stať najdlhším tunelom na Slovensku.
Projekt má na starosti Národná diaľničná spoločnosť, ktorá v poslednom období zintenzívnila prípravné práce. Prebiehajú geologické prieskumy aj sledovanie podzemných vôd, aby štát získal presné údaje o horninovom prostredí pod masívom Malých Karpát. Výsledky majú rozhodnúť o technickom riešení aj o harmonograme stavby, ktorá má zásadný vplyv na dopravné zaťaženie širšieho okolia Bratislavy.
Tunel pod Karpatmi
Kľúčovou časťou plánovaného úseku D4 je samotný tunel Karpaty. Trasa má viesť medzi križovatkou Rača a Záhorím, pričom celá doprava má ísť hlboko pod povrchom. Počítaná dĺžka takmer 11 kilometrov by po otvorení posunula rekordy slovenskej diaľničnej siete a prekonala by aj tunel Višňové, ktorý je dnes najdlhší v krajine.
Ambície projektu však sprevádzajú spomienky na problematické stavby z minulosti. Slovensko má skúsenosť s dlhoročnými meškaniami a zmenami zhotoviteľov pri veľkých infraštruktúrnych projektoch. Príkladom je práve Višňové pri Žiline, kde sa výstavba natiahla na viac než dvadsaťsedem rokov a stala sa symbolom technických aj organizačných zlyhaní.
Riziká a financovanie
Odborníci upozorňujú, že bez precíznej prípravy a transparentného výberu zhotoviteľa môže tunel Karpaty čeliť rovnakým problémom. V hre je meškanie, nárast nákladov aj riziko, že štát príde o časť európskych zdrojov. Finančná náročnosť sa pritom odhaduje v miliardách eur, čo z neho robí jeden z najdrahších dopravných zámerov v histórii krajiny.
Minister dopravy Jozef Ráž potvrdil, že rezort hľadá viacero možností financovania. Teoreticky sa spomína PPP projekt, no podľa ministra nie sú tunely vhodným typom stavieb, kde by súkromný investor niesol hlavnú ťarchu výstavby výmenou za dlhodobé splácanie zo strany štátu. Do úvahy sa preto dostávajú aj alternatívne modely.
Technológia a varovanie z Višňového
Jednou z diskutovaných možností je samostatné mýto za prejazd tunelom Karpaty. Poplatok by bol nad rámec diaľničnej známky, ktorá dnes stojí 90 eur ročne, čo by pre vodičov znamenalo nový náklad. Zároveň sa počíta s nasadením moderných technológií vrátane plnoprofilových raziacich strojov TBM, v minulosti sa spomínala aj účasť čínskych stavebných firiem.
Kontrastom k plánom je aktuálny vývoj pri tuneli Višňové, ktorý sa koncom roka posunul do finále. Národná diaľničná spoločnosť otvorila úsek D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou za účasti premiéra Roberta Fica a ministra Jozefa Ráža. Nový tunel s dĺžkou 7,5 kilometra spolu s úsekom dlho 13,5 kilometra má odľahčiť Strečno, kde denne prejde približne 20-tisíc áut, pričom štvrtinu tvoria nákladné vozidlá.
