Slovenská vláda sa ocitla pod paľbou kritiky kvôli svojmu návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúce roky. Opozičné Progresívne Slovensko (PS) a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) spoločne tvrdia, že navrhované ekonomické opatrenia nie sú dostačujúce na stabilizáciu verejných financií, a zároveň sa nesprávne zameriavajú na odľahčovanie bremena politikov namiesto bežných občanov. Cieľom vlády je konsolidácia verejných financií a zníženie deficitu, avšak tento proces podľa odborníkov naráža na vážne morálne a politické prekážky.
Opozičná kritika a problematika platov politikov
Progresívne Slovensko otvorene obviňuje vládu z toho, že celú záťaž konsolidácie presúva na zamestnancov, živnostníkov a strednú triedu. Opoziční lídri zdôrazňujú, že verejnosť očakáva od politikov gesto solidarity, ktorým by začali šetriť na vlastných platoch. Vláda však ostáva neochotná znížiť si vysoké platy, čo podľa PS vytvára dojem odtrhnutia od reality každodenného života občanov. Tento spôsob komunikácie a riadenia verejných financií podkopáva dôveru verejnosti.
Najväčšiu kritiku vyvoláva symbolická stránka problému. Ak má konsolidácia za cieľ zníženie nákladov, zvýšenie odvodov a príspevkov, občania očakávajú, že političania pôjdu príkladom. Napríklad, navrhované zvýšenie zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % prinesie zamestnancom menšie čisté príjmy. Ku kritike sa pridali aj politickí analytici, ktorí upozorňujú, že rozhodnutia vlády v oblasti odvodov a daní môžu výrazne prehĺbiť nepopularitu ich šetrenia medzi širokou verejnosťou.

Riziká návrhu podľa rozpočtovej rady
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že hoci navrhovaný deficit štátneho rozpočtu vykazuje mierne zlepšenie, celkový dlh Slovenska bude podľa ich analýz naďalej rásť. Sankcia z dlhovej brzdy si vyžaduje konkrétne opatrenia na zníženie dlhu, avšak tieto kroky nie sú v aktuálnom návrhu dostatočne zastúpené. Výsledný efekt bude obmedzený a nedostatočný na stabilizáciu verejných financií v dlhodobejšom horizonte. Rada tiež varuje, že pretrvávajúca neochota vlády realisticky obmedziť výdavky podkopáva akékoľvek snahy získať podporu konsolidácie zo strany občanov a sociálnych partnerov.
Zásadné zmeny tretieho konsolidačného balíčka
Navrhovaný balík opatrení zahŕňa viacero zmien, ktoré zasiahnu príjmy domácností. Medzi najvýznamnejšie patrí zvýšenie minimálnych odvodov pre živnostníkov na 425 eur mesačne, pričom rušením odvodových výnimiek a odvodových prázdnin sa zvyšuje záťaž najmä pre drobné podnikanie. Spravodlivostné reformy ako zdaňovanie nehnuteľností na trhovej báze a zvýšenie spotrebných daní taktiež vyvolávajú veľký nesúhlas verejnosti.
Zároveň sa zavádzajú aj úpravy v sociálnych dávkach a sprísňuje sa regulácia pre sociálne podniky. Odborníci upozorňujú na riziko, že niektoré opatrenia, ako posunutie stropu na platenie odvodov či zvýšenie odvodov pre správcovské spoločnosti, môžu negatívne ovplyvniť investičné prostredie alebo dôchodkové úspory obyvateľov.
Za súčasných podmienok je otázka efektivity a spravodlivosti navrhovaných zmien otvorená. Kritici z radov opozície aj rozpočtovej rady vládu vyzývajú, aby prijala kroky, ktoré posilnia symbolickú aj ekonomickú dôveryhodnosť konsolidačného procesu, pričom začať by mala u seba.