Dôchodkový systém na Slovensku čakajú zásadné zmeny
Súčasný dôchodkový systém na Slovensku sa podľa najnovších informácií dostáva do čoraz väčších problémov. Prehnaná finančná záťaž na strane Sociálnej poisťovne, čoraz menej výhodné podmienky pre mladšie generácie a nespravodlivé pravidlá pre rodičov vedú štát k príprave významnej legislatívnej úpravy. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny avizuje komplexné zmeny vo výpočte dôchodkov aj v samotnom fungovaní jednotlivých pilierov.
Pripravená novela zákona má zabrániť nespravodlivosti
Aktuálne platné pravidlá dôchodkového poistenia zvýhodňujú skôr osoby s nižšími príjmami, zatiaľ čo ľudia s nadpriemerným zárobkom počas starostlivosti o dieťa získavajú dôchodkové nároky podľa nižšieho vymeriavacieho základu. V praxi to znamená, že štát za rodičov, ktorí opatrujú dieťa do šiestich rokov (prípadne do osemnásť rokov pri zdravotnej indispozícii), platí dôchodkové odvody z 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ak však takýto človek začne aj popri starostlivosti pracovať, čo i len na polovičný úväzok s nízkym príjmom, štát už zaňho neodvádza nič, a nový vymeriavací základ môže byť ešte nižší než spomínaných 60 %. Systém tak paradoxne motivuje rodičov zostať doma bez práce, ak nechcú v budúcnosti prísť o časť dôchodku.
Navrhovaná novela zákona by mala tento nespravodlivý stav odstrániť. Štát si od pripravovanej reformy sľubuje spravodlivejšie zohľadňovanie obdobia starostlivosti o dieťa a elimináciu prípadov, kedy aktívna snaha o návrat do pracovného života znamená pre rodiča finančnú ujmu na budúci dôchodok. Cieľom je jasne zabezpečiť, aby sa obdobie starostlivosti nerátalo negatívne pri výpočte výšky penzie.
Dôchodkový systém čelí finančnej kríze a nerovnostiam
Popri tejto novelizácii však zostáva podľa oficiálnych údajov otvorených viacero zásadných problémov. Sociálna poisťovňa v súčasnosti nedisponuje dostatkom prostriedkov na vyplatenie všetkých plánovaných dôchodkov. V tomto roku by mala zvládnuť náklady len na desať až dvanásť dôchodkov, na výplatu trinásteho chýbajú vlastné zdroje – rozdiel tak musí uhradiť štát priamo zo svojej pokladnice, čo je v ostrom rozpore s deklarovanou snahou o konsolidáciu verejných financií.
Štatistické ukazovatele zároveň naznačujú, že dôchodcovia na Slovensku majú k riziku chudoby relatívne nízku expozíciu. Hranica príjmovej chudoby predstavovala vlani 509 eur mesačne, zatiaľ čo priemerný dôchodok presiahol 683 eur. Celkovo hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie zhruba 13,1 percenta dôchodcov, pričom priemerné riziko pre všetkých obyvateľov je 16,5 percenta. oveľa väčšie ohrozenie sa týka domácností s nezaopatrenými deťmi, predovšetkým neúplných rodín či rodín s troma a viacerými deťmi, kde riziko chudoby dosahuje až 38 %, respektíve približne tretinu všetkých domácností tohto typu.
Zásadná nerovnosť sa prejavuje tiež v porovnaní penzijných práv medzi jednotlivými generáciami. Mladšie ročníky narodené po roku 1988 stoja voči systému v horšej pozícii než tí, ktorí do dôchodku odchádzali podľa starších pravidiel. Dve modelové osoby – pani Anna narodená v roku 1962 a pani Zuzana narodená o 26 rokov neskôr – s rovnakým počtom odpracovaných rokov, platom, aj deťmi môžu v budúcnosti dostať dôchodky rozdielne až o 222,70 eur mesačne. Zásadný rozdiel spôsobuje to, že staršie generácie mali pripočítané do poistenia aj obdobia štúdia či materskej dovolenky.
Otvorenie druhého piliera ako kontroverzné riešenie
V snahe vyrovnať deficit Sociálnej poisťovne a získať okamžité rozpočtové príjmy, štát plánuje ďalší kľúčový zásah – dočasne otvoriť druhý dôchodkový pilier. Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš navrhol, aby sporitelia mali opäť možnosť dobrovoľne z druhého piliera vystúpiť alebo sa doň naopak prihlásiť. Za štandardných okolností je táto voľba prístupná len pri vstupe na trh práce, avšak plánované otvorenie piliera umožní prehodnotiť rozhodnutie stovkám tisíc ľudí.
Experti však upozorňujú, že takéto opatrenie síce krátkodobo pomôže štátnemu rozpočtu, jeho budúce následky môžu byť oveľa závažnejšie. Odliv sporiteľov zo systému by znamenal vyššie výdavky v budúcnosti a rastúcu závislosť financovania dôchodkov výhradne na priebežnom prvom pilieri. Kumulované deficity Sociálnej poisťovne by sa tak pravdepodobne ešte zhoršili a zadlženosť verejných financií by mohla ďalej rásť.
Neprehliadnite
Zrealizovanie spomínaných legislatívnych zmien si vyžiada jasný kompromis medzi krátkodobou stabilitou dôchodkového systému, požiadavkou na spravodlivosť a dlhodobou udržateľnosťou financovania penzií na Slovensku. Premena týchto zámerov do praxe bude znamenať zásadný test pre verejné financie aj sociálnu súdržnosť krajiny.
