Slovensko čelí vážnemu tlaku na zefektívnenie rozdeľovania sociálnych dávok. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) musí krajina v nasledujúcich rokoch nájsť úspory vo výške takmer 5 miliárd eur v rámci konsolidácie verejných financií. Minister práce Erik Tomáš však upozorňuje na podstatný praktický problém – štát stále nevie presne definovať hranicu medzi bohatými a chudobnými domácnosťami.
Zložitá cesta k presnejšej adresnosti dávok
Rozpočtová rada dlhodobo apeluje na vládu, aby prehodnotila plošné poskytovanie sociálnych príspevkov ako trináste dôchodky, prídavky na deti, či tehotenské dávky. Tieto položky dnes predstavujú celkové výdavky vo výške 4,3 miliardy eur ročne. Podľa RRZ ide o potenciálnu oblasť výrazných úspor, pretože značná časť prostriedkov smeruje do domácností, ktoré nie sú v zlej finančnej situácii. Úspory však nie sú ľahko realizovateľné bez jasne stanovenej hranice príjmov medzi bohatšími a chudobnejšími domácnosťami.
Príkladom problematiky je tehotenská dávka. Zo sumy 48 miliónov eur, ktorú štát ročne vyčlení na túto dávku, až 10 miliónov putuje k horným 10 percentám najbohatších domácností. Naopak, najspodnejšie príjmové skupiny získajú iba približne 3 milióny eur. Tento fakt ukazuje, že napriek formálnej rovnosti systému funguje prerozdeľovanie dávok neefektívne a nedostatočne solidárne.
Minister Erik Tomáš pripomína, že bez jasnej definície hranice chudoby je realizácia konkrétnych krokov a adresné zacielenie dávok v praxi takmer nemožné. Šéf rezortu práce preto od RRZ žiada, aby stanovila jasnú metodiku určovania chudobných a bohatých domácností. Až na základe presných a transparentných kritérií bude podľa neho možné pristúpiť k férovému, adresnejšiemu systému sociálnej pomoci.
13. dôchodky pod paľbou kritiky
Jednou z kontroverzných položiek sociálneho systému sú trináste dôchodky. Aj keď ide o populárne opatrenie na podporu seniorov, experti dlhodobo upozorňujú, že ich plošné vyplácanie bez ohľadu na príjem seniorov vážne zaťažuje štátny rozpočet a nie je efektívne.
Tieto dôchodky predstavujú každý rok významný fixný náklad, ktorého výška sa nemení ani v čase hospodárskych problémov. Dôchodcovia s nadpriemernými príjmami dostávajú rovnakú podporu ako tí s minimálnymi penziami. Táto situácia spôsobuje, že veľká časť štátnych peňazí putuje k seniorom, ktorí reálne túto pomoc nepotrebujú, čo výrazne znižuje efektivitu celého systému.
Rovnosť versus spravodlivosť
Aj keby sa na prvý pohľad mohlo zdať, že slovenský sociálny systém je postavený na princípe rovnosti, praktické čísla ukazujú niečo iné. Celkovo sa každoročne prerozdelí až 4,3 miliardy eur na sociálne dávky. Z týchto financií najnižšie príjmové tretiny domácností dostávajú len 1,4 miliardy eur, zatiaľ čo stredná príjmová skupina získava sumu až 1,7 miliardy eur. Ani najbohatším vrstvám sa nedarí zle – prúdi k nim značná čiastka, konkrétne 1,1 miliardy eur ročne.
Tieto skutočnosti potvrdzujú, že hoci systém vyzerá rovnomerne, spravodlivosť a solidarita nie sú dostatočne zohľadnené. Chudobnejšie rodiny, ktoré najviac potrebujú pomoc od štátu, často získavajú menej prostriedkov než tie, ktorým sa ekonomicky darí lepšie.
Neprehliadnite
Rozpočtová rada preto nabáda vládu, aby problém adresnosti dávok riešila systematicky a transparentne. Bez konkrétneho vymedzenia chudobných domácností sa však tento problém bude len ťažko riešiť a riskuje sa ďalšia strata verejných zdrojov v prospech tých, ktorí pomoc nepotrebujú.
