Poslanci Národnej rady SR schválili v zrýchlenom legislatívnom konaní nový zákon o adresnej energopomoci. Zákon od začiatku budúceho roka ukončí plošné dotovanie vysokých cien energií a zavádza cielenú pomoc pre domácnosti, ktoré ju najviac potrebujú. Ministerstvo hospodárstva SR tento krok obhajuje ako systémový nástroj, ktorý prináša spravodlivejšie rozdelenie finančných zdrojov.
Nový systém pomoci a jeho princípy
Zákon o adresnej energopomoci stanovuje rámec na poskytovanie dotácií, pričom konkrétne detaily, ako sú príjmové hranice či presná výška pomoci, ešte len určí vláda samostatným nariadením. Platnosť zákona je datovaná od 10. októbra, pričom pomoc má byť dostupná pre domácnosti s príjmami pod stanovenou hranicou.
Podpora bude poskytovaná dvoma spôsobmi, ktoré sa domácností bezprostredne dotknú – buď formou regulovanej ceny energií, alebo cez energetické poukážky. Celý proces je navrhnutý ako automatický, pričom občania budú o svojom nároku informovaní elektronicky. V prípade nesúhlasu s rozhodnutím má každý občan možnosť podať námietku do 60 dní.
Systémová kritika a otvorené otázky
Napriek tomu, že nový systém označuje vláda za „adresný“, odborníci a kritici vyjadrujú pochybnosti. Pomoc sa má týkať až 90 % domácností, čo podľa odborných analýz nezodpovedá reálnemu rozsahu energetickej chudoby, ktorá ohrozuje menej než 20 % populácie. Tento prístup zbytočne zaťažuje štátny rozpočet a oslabuje efektivitu pomoci, ktorá by sa mohla zamerať na tých najzraniteľnejších.
Navyše, zákon ponecháva mnoho nejasností. Domácnosti stále nevedia, aká bude presná výška príjmového limitu, aké budú konkrétne sumy pomoci ani akú formu pomoci vláda plánuje v budúcnosti preferovať. Tieto nezodpovedané otázky sťažujú rodinám finančné plánovanie na nadchádzajúce mesiace.
Náklady a obavy z neefektivity
Financovanie zákona predstavuje záťaž pre štát, pričom na rok 2026 sa na zabezpečenie energopomoci odhaduje náklad vo výške 435 miliónov eur. Plánované financovanie z eurofondov čelí kritike, keďže tieto prostriedky sú prioritne určené na investičné projekty, nie prevádzkové dotácie. Odborníci upozorňujú, že ak by pomoc bola skutočne adresná a cielila len na naozaj ohrozené skupiny, štát by mohol ušetriť značnú časť výdavkov.
Okrem finančného zaťaženia je zákon vnímaný ako nesystémové riešenie. Kritici poukazujú na fakt, že namiesto investícií do dlhodobého zníženia energetickej náročnosti domácností, ako sú zatepľovanie alebo modernizácia technológií, vláda opäť volí krátkodobý prístup, ktorý problém odkladá namiesto jeho riešenia.
Napriek prísľubu pokračovania pomocného mechanizmu nad plošnými dotáciami zostáva výsledná situácia otázna. Privítanie adresného modelu pomoci sprevádzajú závažné otázky o jeho efektívnosti a spravodlivom rozdelení finančných zdrojov. Slovenské domácnosti tak zatiaľ nepoznajú odpovede na najpálčivejšie otázky, ktoré sa ich rodinných rozpočtov bezprostredne týkajú.
